Sociálne programy boli jedným z prostriedkov, ktoré zmenšovali rozdiely medzi bohatými a chudobnými obyvateľmi rozvinutých krajín, ktoré sa začali zväčšovať so začiatkom hospodárskej krízy v rokoch 2008–2009. Ich vplyv sa ale znižuje so znižovaním výdavkov na ne.
„V situácii, v ktorej pokračuje ekonomická kríza a najmä kríza na trhu práce a v ktorej hlavným cieľom je fiškálna konsolidácia, hrozí, že zvyšujúce sa náklady na krízu najviac postihnú tých najzraniteľnejších členov spoločnosti,“ vyhlásil v písomnom stanovisku šéf OECD Ángel Gurría.
Najväčší rozdiel medzi bohatými a chudobnými organizácia zaznamenala v USA, Mexiku, Turecku a Čile, najväčšia rovnosť zas vládne na Islande, v Nórsku, Dánsku a Slovinsku.
Po vylúčení sociálnych dávok a daní nerovnosť finančného príjmu počas troch rokov končiacich sa rokom 2010 narástla viac ako počas predchádzajúcich 12 rokov. Desať percent tých najbohatších podľa OECD v roku 2010 zinkasovalo 9,5-krát viac peňazí vo forme príjmu ako 10 % najchudobnejších.
„Tieto znepokojujúce zistenia potvrdzujú nutnosť chrániť tých najzraniteľnejších, obzvlášť v čase, keď sa vlády snažia dostať verejné výdavky pod kontrolu,“ vyzval v stanovisku Gurría. Dodal, že vlády by nemali pri navrhovaní opatrení zabúdať na férovosť, najmä ak ide o reformy daňových systémov.