Ceny nepomáhajú pri výbere zdravých a kvalitných potravín

, 03.06.2013 06:20
kurča, kuracina, stehno, jedlo, obed,...
Ilustračné foto Autor:

Cena a neraz falošné predstavy o tom, ktoré jedlá sú zdravé a ktoré, naopak, škodlivé, najviac ovplyvňujú slovenských spotrebiteľov pri kúpe potravín.

Napriek bohatému výberu potravinárskych výrobkov a celoročnej ponuke ovocia a zeleniny odborníci na výživu nie sú spokojní. Pomer výdavkov Slovákov za potraviny je pritom jeden z najvyšších v Európskej únii.

Za potraviny a nápoje spolu s tabakom minuli vlani slovenskí spotrebitelia 28 percent zo všetkých spotrebných výdavkov. Oproti roku 2011 sa tento údaj Štatistického úradu SR prakticky nezmenil. Slovenské obyvateľstvo míňa na potraviny takmer o 8 percent viac, ako je to v priemere v Európskej únii, kde ľudia utratia za jedlo a nápoje 16,4 percenta zo spotrebných výdavkov.

Hoci sa Slováci permanentne sťažujú na to, že potraviny sú drahé, nakupujú ich často zbytočne veľa a v nesprávnom sortimente. Vedie ich k tomu niekedy aj čudná tvorba cien. Ľudia napríklad podvedome nakupujú zdraviu menej prospešné topené syry, pretože ich balenie zdanlivo vychádza lacnejšie ako bloky či plátky prírodných syrov. Je to však iba ilúzia, oba druhy syrov vyjdú v prepočte na kilogram pri kúpe v obchodných reťazcoch takmer rovnako. Topené stoja najčastejšie od 8,20 do 9,30 eura za kilogram, prírodné štartujú pri 7,30, pokračujú cez častých 9–0 eur až po 14–15 eur.

Ľudia teda síce deklarujú, ako veľmi im záleží na zdraví, ale mnohí neraz siahajú po výrobkoch, ktoré im skôr ubližujú, ako prospievajú, alebo prinášajú len minimálny zdravotný efekt. Zhodujú sa na tom lekári, odborníci na výživu a produkciu zdravých potravín.

Typickým príkladom nesprávnych výživových návykov je konzumácia mlieka. V spotrebe celkom jednoznačne prevažuje trvanlivé mlieko, ktorého sa ročne na Slovensku nakúpi okolo 180 miliónov litrov. Spotreba čerstvého mlieka je oproti trvanlivému nepatrná, predstavuje ročne zhruba 24 miliónov litrov.

„Trvanlivé mlieko by sa malo používať len vtedy, keď ľudia nemajú možnosť siahnuť po čerstvom,“ hovorí profesor Ľubomír Valík zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Nie je to mlieko na pravidelnú dennú konzumáciu. Na Slovensku ho však možno nájsť takmer v každej chladničke. „Je to mlieko pre pohodlných, ktoré je síce vždy poruke“, ale ako upozorňuje Valík, na konci doby spotreby má minimálnu výživovú hodnotu.

Cena ako vodidlo kvality a zdravotného bonusu pri mlieku zlyháva. Prakticky niet rozdielu medzi čerstvým a trvanlivým mliekom, medzi mliekom 1,5-percentným polotučným a 3,5-percentným plnotučným či 0,5-percentným nízkotučným mliekom. Ceny sú neraz úplne zhodné, keď 75 centov, resp. 99 centov stojí liter polotučného aj plnotučného mlieka bez ohľadu na trvanlivosť. Polpercentné trvanlivé mlieko pritom stojí 85 centov.

Obsah tuku v mlieku starostlivo sledujú predovšetkým dievčatá a ženy. Predovšetkým im je adresovaná poznámka lekárky Jany Jurkovičovej z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. „Zdravá výživa bez tuku neexistuje.“ Ak mlieko totiž príde o tuk alebo ho má len v nízkej koncentrácii, neobsahuje ani vitamíny rozpustné v tukoch, najmä A, D a E.

Dlhodobo je na Slovensku neuspokojivá spotreba syrov. Kým v starých členských krajinách Európskej únie skonzumujú ročne okolo 18 kíl syrov na obyvateľa, na Slovensku je to takmer o 10 kilogramov menej, pričom z celkových ôsmich kilogramov slovenskej spotreby syrov pripadajú dva kilogramy na topené syry a menej ako kilogram na čerstvé syry.

„Lepšie ako topené sú prírodné syry,“ upozorňuje lekárka Jana Jurkovičová. Topené syry sa vyrábajú „znovuroztopením“ prírodných syrov pomocou taviacich solí, ktoré obsahujú fosforečnany sodíka a draslíka. Sodík podľa doktorky Jurkovičovej narušuje pomer medzi fosforom a vápnikom a to nie je dobré, pretože dochádza k vyplavovaniu vápnika z kostí.

Ak sa teda ľudia rozhodujú medzi topenými a prírodnými syrmi, mali by uprednostniť prírodné a spomedzi nich tie, ktoré obsahujú menej solí, odporúča Jana Jurkovičová.

Na potravinách sa šetriť neoplatí

Pestrá strava je drahšia, a preto si ju nedovolia všetky vrstvy obyvateľstva. Čím menej ľudia zarábajú a čím sú menej vzdelaní, tým menej kvalitné potraviny si dožičia. Poukazuje na to profesor Ľubomír Valík z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.

Sú ľudia pri výžive ochotní investovať do svojho zdravia?

Formálne áno, ale v skutočnosti o výbere potravín rozhodujú ich príjmové možnosti a stravovacie návyky. Pre Slovákov je dosť typické, že jedia vysokokalorickú stravu, ktorú si neodpustia ani ľudia so sedavým zamestnaním. Chcú uspokojiť svoje chute a radi siahajú po sladkých potravinách, v ktorých je veľa energie v podobe cukrov. Takéto stravovanie podporuje vznik cukrovky.

Lekári odporúčajú jesť pestro a do polosýta, ale na Slovensku aj ľudia s nižšími príjmami uprednostňujú pocit sýtosti. Prečo množstvo vyhráva nad kvalitou?

Jednak preto, že pestrá strava založená na čerstvých potravinách, ovocí a zelenine je stále drahá, jednak aj v stravovaní platí, že zvyk je železná košeľa. Ľudia sa chcú najesť dosýta, a tak si dajú lacné mäsové výrobky. Podiel drahej ušľachtilej svaloviny je nízky, nahrádza ju napríklad sójová múka. V syroch zasa namiesto mliečnej bielkoviny býva rastlinný tuk. Nik sa z tohto jedla neotrávi, ale potraviny plné náhradiek dodávajú telu viac energie, ako je žiaduce.

Čo by ste teda pripomenuli každému z nás?

Aby neľutoval peniaze na čerstvé potraviny, ovocie a zeleninu, ktoré boli vyrobené na Slovensku. Globalizácia poznačila výrobu potravín na celom svete. Síce sprístupnila a zlacnila niektoré druhy potravín, ale paradoxne vyradila z trhu mnohé domáce produkty. Najlepšie sú potraviny, ku ktorým má obyvateľstvo najbližšie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk