Dávky si budú musieť nezamestnaní odpracovať

, 03.06.2013 20:00, aktualizované: 04.06.2013 08:00
urad prace , vazovova ulica
Ilustračné foto Autor: ,

Sociálne dávky už štát nebude nezamestnaným posielať automaticky. Dávku ľudia získajú až po odpracovaní niekoľkých hodín týždenne v prospech verejnosti, inak zostanú bez peňazí od štátu. Týkať by sa to malo ľudí, ktorí sú bez práce dlhší čas. Z celkového počtu takmer 400-tisíc nezamestnaných je v súčasnosti bez práce dlhšie ako šesť mesiacov približne 300-tisíc ľudí.

Ak teda napríklad teraz štát automaticky platí slobodnému nezamestnanému sociálnu dávku 60,50 eura mesačne, po novom občan dávku dostane až po odpracovaní 8 hodín týždenne pre obec či štát. Rezort práce tvrdí, že toto opatrenie znemožní ľuďom súčasne pracovať načierno v cudzine a zároveň poberať dávky od štátu. Miera nezamestnanosti, ktorá je v súčasnosti na úrovni 14,4 percenta, by potom mohla podľa rezortu práce klesnúť.

Rozdiel pri poberaní dávok a prácou v obci by v porovnaní so súčasným stavom spočíval v tom, že kým dnes môžu nezamestnaní pracovať pre obec len na získanie dodatočného aktivačného príspevku vo výške 63,07 eura mesačne, v budúcnosti si budú musieť odpracovať aj základnú sociálnu dávku. Na aktivačný príspevok treba teraz odpracovať aspoň 10 hodín týždenne.

Dlhodobo nezamestnaní by mohli štátu pomáhať pri aktuálne potrebnej regulácii vodných tokov či v štátnych lesoch. Minulá vláda ľudí bez práce využívala aj na rekonštrukciu hradov. „Konkrétnosti budeme vedieť predstaviť v dohľadnom čase, pravdepodobne na budúci mesiac, v týchto dňoch finalizujeme predstavy o komplexných úpravách sociálneho systému, ktoré sa týkajú niekoľkých zákonov,“ povedal Michal Stuška, hovorca ministerstva práce. V roku 2012 štát ľuďom v hmotnej núdzi vyplatil takmer 291,4 milióna eur.

Zástupcovia samospráv takýto prístup síce podporujú, ale vopred upozorňujú, že nebudú mať dostatok práce pre všetkých ľudí bez práce. „Obce s vysokou nezamestnanosťou nebudú schopné poskytnúť všetkým ľuďom na sociálnych dávkach dostatok práce. Zamestnávanie týchto ľudí sa tak bude musieť v rozumnej miere rozložiť medzi štát a samosprávy,“ uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč.

Podľa odborníkov bude úspech opatrenia závisieť od detailov návrhu. Otázne je, ako obce donútia nezamestnaných pracovať a či potvrdenia o práci nebudú vydávané aj bez práce. „Skúste si predstaviť malú obec, v ktorej starosta rázne vyzýva trištvrte svojich voličov, aby chodili každý týždeň na osem hodín do práce, veď by ho v najbližších voľbách určite nezvolili,“ upozornil Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti.

Podobný problém už bol v minulosti aj pri pravicovou vládou zavedených aktivačných prácach. „Všetci nezamestnaní podpísali prezenčné listiny, ale reálne v obci nikto nepracoval,“ pokračoval Páleník. Z pohľadu efektívnosti pripravovanej zmeny tak najdôležitejšie bude, aby sa štát nezameriaval na administratívnu kontrolu prezenčných listín, ale na reálne vykonanú prácu. Ministerstvo práce avizuje, že pri aktivačných prácach sprísni kontroly.

„Doteraz, žiaľ, mnohí len konštatovali, že nástroje aktivácie sa v mnohých obciach stali lacným a dosiaľ nekontrolovateľným nástrojom zvyšovania popularity tých, ktorí by mali mať najväčší záujem na jej reálnych výsledkoch,“ uviedol k tomu Stuška. Niektoré obce však tvrdia, že aktivačné príspevky fungujú. „U mňa pracuje za aktivačný príspevok 16 občanov a osobne si myslím, že ľudia by si mali odpracovať aj sociálne dávky,“ povedal Július Farkašovský, starosta obce Betliar na východnom Slovensku.

Na východe sú však hlavne v dedinách s početnejšou rómskou komunitou problémy aj s vykonávaním aktivačných prác. „Tu majú starostovia reálne problém nájsť dostatok ľudí ochotných pracovať,“ dodal Farkašovský.

Veľkým problémom tiež býva žiadna zodpovednosť ľudí na sociálnych dávkach za zverené náradie. Mimo záznamu sa viacerí starostovia sťažovali na ukradnuté náradie, opitých ľudí chodiacich do práce či málo možností na vytvorenie dostatku pracovných miest pre nezamestnaných.

Veľmi dôležité tiež bude, či so systémom príde aj zmena adresnosti poskytovania dávok. Dnes sa sociálne dávky vyplácajú na domácnosť. „Teoreticky ak by sa zmena zaviedla v dnešnom systéme, keď by napríklad otec odmietol pracovať, rodina by pre jeho nezodpovednosť prišla o všetky peniaze, ale v konečnom dôsledku by bola ohrozená existencia detí,“ upozornila sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá. Samotné zavedenie adresnosti sociálnych dávok by bol podľa sociologičky krok vpred.

Vláda zrejme obmedzí sociálne dávky aj pre lepšie zarábajúcich ľudí. Pokles dávok sa zvažuje od hranice príjmu domácnosti okolo úrovne 4-tisíc eur mesačne.

PIANO

Prečítajte si aj glosu Martina Krna Prezenčka nestačí. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku