Pobaltský štát pozvánku dostane napriek istým obavám, že po kolapse bankového systému na Cypre sa stal cieľom presunu vkladov ruských klientov. V súčasnosti tvoria zahraničné vklady približne polovicu všetkých depozitov v lotyšských bankách. Podľa Medzinárodného menového fondu 80 až 90 percent zahraničných vkladov pochádza z krajín bývalého Sovietskeho zväzu.
Lotyšské banky ruskú klientelu nelákajú len pre geografickú blízkosť a fakt, že takmer 30 percent obyvateľov krajiny má ruskú národnosť. Lotyšsko okrem toho totiž stále zaostáva v implementácii prísnejšieho bankového dohľadu a opatrení proti praniu špinavých peňazí.
Okrem toho sa Európska komisia zameria na to, či pobaltská republika spĺňa všetky „konvergenčné kritériá“, podobne, ako ich muselo splniť Slovensko a ďalšie krajiny. Lotyšsko muselo v uplynulom období vykazovať nízku infláciu a dlhodobé úrokové sadzby, stabilný kurz meny a nízky rozpočtový deficit a verejný dlh.
Najväčším problémom Lotyšska pri plnení kritérií bol deficit rozpočtu, ktorý v roku 2010 vzrástol až na 8,1 percenta. Vďaka tvrdým úsporným opatrenia sa ho však vláde podarilo znížiť na súčasných 1,2 percenta, teda hlboko pod potrebnú trojpercentnú úroveň.
Krajine sa v posledných troch mesiacoch roka 2012 darilo. Zaznamenala najrýchlejší ekonomický rast v EÚ, keď jej hrubý domáci produkt medziročne narástol o 5,1 percenta. Lotyšsko však stále patrí spolu s Rumunskom a Bulharskom k najchudobnejším štátom v únii.
Brusel zrejme využije odporučenie Rigy na vstup do eurozóny na poukázanie, že euro je stále atraktívnou menou. Proti týmto tvrdeniam však stoja nedávne výsledky prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých prijatie eura podporuje len 38 percent Litovčanov. Okrem toho v nedávnych komunálnych voľbách v Rige získala 60 percent hlasov opozičná strana, ktorá svoj program spojila s odmietaním eura. Zároveň Lotyšsko zrejme bude na dlhší čas poslednou krajinou, ktorá prijme euro, aj keď k prijatiu spoločnej meny sa zaviazali všetky štáty, ktoré vstúpili do EÚ.
Lotyšsko musí pokračovať v konsolidácii rozpočtu
Lotyšsko celkovo spĺňa referenčné hodnoty konvergenčných kritérií, je však potrebné, aby krajina aj po vstupe do menovej únie pokračovala v rozpočtovej konsolidácii v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu, uviedla ECB. Právne predpisy Lotyšska spĺňajú všetky požiadavky týkajúce sa nezávislosti centrálnej banky, zákazu menového financovania a právnej integrácie do Eurosystému, uviedla ďalej ECB vo svojom hodnotení právnej a hospodárskej konvergencie Lotyšska.
Pobaltská krajina v posledných troch mesiacoch roka 2012 zaznamenala najrýchlejší ekonomický rast v EÚ, keď jej hrubý domáci produkt (HDP) medziročne narástol o 5,1 % a oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 1,3 %. Stále však s Rumunskom a Bulharskom patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Krajina v rokoch 2008–2009 prešla krízou, ktorá vymazala 20 % HDP. V reakcii na prepad ekonomiky zaviedlo Lotyšsko jeden z najtvrdších úsporných programov v Európe, aby splnilo podmienky na vstup do menovej únie. Lotyšský rozpočtový deficit minulý rok klesol na 1,2 %, verejný dlh dosahuje len 41 % HDP a krajina prešla aj bolestivou vnútornou devalváciou, aby si zachovala pevný kurz meny voči euru. Riga chce národnú menu, lotyšský lats (LVL), za euro vymeniť pre jeho stabilitu, ale aj preto, aby sa priblížila Západu a znížila svoju previazanosť s Ruskom, s ktorým má komplikované vzťahy.
Vstup pobaltskej republiky do menovej únie ešte musia schváliť lídri EÚ na summite koncom júna a vyjadriť sa k nemu musí Európsky parlament. Politická vôľa je však veľká, keďže vstup Lotyšska do eurozóny by investorom vyslal silný signál o tom, že menová únia sa nerozpadá, ale rastie. Predpokladá sa, že v roku 2015 by do nej mala vstúpiť aj posledná z pobaltských republík, Litva. Estónsko euro používa od roku 2011.
(SITA)