Poľnohospodári dostanú z Bruselu menej peňazí

Príjmy farmárov z európskych peňazí sa na budúci rok zmenšia. Európskej komisii totiž nestačí balík peňazí na vyplatenie všetkých dávok, a tak všetci roľníci s dotáciami nad 5-tisíc eur dostanú menej peňazí, ako sa plánovalo.

13.06.2013 20:00 , aktualizované: 14.06.2013 08:00
debata (24)

Spomedzi všetkých európskych krajín bude Slovensko druhou najviac postihnutou krajinou. Balík určený na pomoc farmárom sa totiž zrejme zmenší zhruba o 17 miliónov eur, čo je asi 4,2 percenta z celkovej sumy pôvodne určenej na výplatu.

Zhruba o tridsaťtisíc eur príde podľa predsedu Ivana Oravca družstvo Devio Nové Sady, ktoré obhospodaruje asi štyritisíc hektárov pôdy. "Prostriedky, o ktoré nás chcú obrať, sme mienili použiť na investície do strojov a najmä do živočíšnej výroby. Budú nám veľmi chýbať,“ povedal Oravec.

PIANO

Prečítajte si aj komentár Jozefa Sedláka Rovní a rovnejší farmári.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Slovensku znížia dotácie viac ako iným

S približne 4 300-eurovým krátením bude musieť počítať aj farmár Ján Jelen z Novej Dediny pri Leviciach. "Keby sa na znižovaní dotácií podieľali rovnako všetky krajiny Európskej únie, nenamietal by som. Takto sa však prehĺbi zaostávanie Slovenska napríklad za Poľskom a Rakúskom, ktoré majú nižšie krátenie dotácií,“ reagoval Jelen. Poľnohospodárske družstvo Smrečany v okrese Liptovský Mikuláš, ktoré zamestnáva 90 ľudí, dokonca varuje pred nárastom nezamestnanosti.

"Patríme k posledným väčším pestovateľom zemiakov a chovateľov dobytka na Liptove. Krátenie dotácií povedie k redukcii stavov zvierat a znižovaniu plôch zemiakov a bezprostredne ohrozí zamestnanosť,“ opísal možné dôsledky na družstvo jeho predseda Ján Janíček.

Európska komisia prostredníctvom hovorcu Andreja Králika zdôvodňuje návrh väčším počtom žiadostí o dotácie, ako sa pôvodne počítalo. „Z predbežného návrhu rozpočtu na rok 2014 totiž vychádza, že strop stanovený pre európsky poľnohospodársky záručný fond by bol prekročený o 1,47 miliardy eur,“ argumentuje Králik.

Návrh zatiaľ ešte nie je platný, pretože sa na ňom nezhodla väčšina členských krajín EÚ. Ak by však napokon vstúpil do platnosti, menej peňazí dostane celkovo viac ako tritisíc poľnohospodárskych subjektov z celkového počtu 16-tisíc žiadateľov o priame platby. Na rozdiel napríklad od Poľska či Rakúska však títo žiadatelia obhospodarujú približne 90 percent poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. V iných štátoch sú počty veľkofarmárov oveľa nižšie.

Návrh viac postihne veľké podniky

"Komisiou navrhnuté krátenie je len matematickým prepočtom bez skutočného zhodnotenia vplyvu na poľnohospodárstvo v jednotlivých členských štátoch,“ kritizoval pre Pravdu hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec a dodal, že Bruselom vytvorené krátenie priamych platieb diskriminuje podniky podľa veľkosti, a to bez ohľadu na dodržiavanie stanovených podmienok hospodárenia.

O návrhu rokovali aj poslanci Európskeho parlamentu. V pozmeňovacom návrhu okresali komisiou navrhované zníženie dotácií. „Sumy priamych platieb, ktoré sa majú vyplatiť poľnohospodárom vo všetkých členských štátoch, sa znižujú o necelého 0,75 percenta, kým komisia navrhovala zníženie o takmer päť percent,“ spresnila Edit Bauer z Európskej ľudovej strany.

Hlasy slovenských europoslancov zanikli

Napriek okresaniu zníženia dotácií však viacerí slovenskí europoslanci návrh nepodporili. Patrila medzi nich napríklad Katarína Neveďalová z aliancie socialistov a demokratov. „Keď vieme, že západná časť EÚ má skôr menšie poľnohospodárske podniky a východná časť tradične podniky s väčšou rozlohou, je takéto ,stropovanie' dotácií jasným rozhodnutím proti nám,“ argumentovala Neveďalová. Podobne sa vyjadrili aj jej stranícki kolegovia Monika Smolková, Monika Flašíková-Beňová a Vladimír Maňka, ale aj Eduard Kukan z opačnej časti politického spektra, teda z Európskej ľudovej strany. Ostatní europoslanci na otázky denníka Pravda do uzávierky neodpovedali.

Hlasy zástupcov Slovenska v europarlamente však zanikli. Za návrh na zníženie totiž hlasovalo celkovo 506 poslancov. Na druhej strane však eurokomisia toto ich rozhodnutie rešpektovať nemusí. Do konca júna ho totiž musí odobriť aj Rada ministrov. Ak sa to nestane, podľa platných predpisov môžu úradníci sami stanoviť veľkosť zmenšenia aj napriek tomu, že europoslanci ich v uznesení požiadali, aby to nerobili.

Do úvahy ale pripadá ešte jeden scenár. Ak v dohľadnom čase nevznikne konečná verzia budúcoročného rozpočtu Európskej únie, začne platiť rozpočtové provizórium. Podľa aktuálnych predpisov v čase by sa platby vyplácali rovnako ako v roku 2013, pričom by sa ešte zvýšili o inflačné dve percentá. Táto možnosť je však zrejme iba teoretická a europolitici sa na rozpočte dohodnú.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba