V agentúre, ktorá bude zásoby spravovať, bude mať štát naďalej rozhodujúci vplyv, ale vďaka kapitálu od súkromných predajcov, dovozcov a distributérov palív už skladovanie nebude zaťažovať štátnu kasu ani vodičov. Štát na tom získa za dva roky takmer pol miliardy eur a vodiči na nižších cenách palív niekoľko miliónov eur ročne. V roku 2011 išli palivá hore skokovo až o šesť centov, keďže okrem poplatku za skladovanie ropy do cien vstúpili aj vyššie ekologické dane a tiež vyššia daň z pridanej hodnoty.
Prečítajte si glosu Martina Kováčika: Dane a ceny.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Predajcovia vtedy ceny okamžite upravili smerom hore. Teraz sa však na otázky Pravdy viacerí z nich zdráhali odpovedať, či po zrušení poplatku za skladovanie palív budú hneď zlacňovať. Sieť Jurki však potvrdila, že tak spraví a vzhľadom na konkurenciu na trhu by sa ostatní mali pridať. „Po zrušení poplatku, ktorý teraz motoristi platia pri kúpe paliva a ktorý je určený na zásobníky ropy a ropných produktov, vývoj cien pohonných hmôt klesne zhruba o 2 centy na liter,“ vraví Jana Kiss zo spoločnosti Jurki.
S poklesom cien počíta aj vláda. Parlament mal o novele, ktorou nastanú zmeny pri skladovaní ropy, rokovať včera, ale z technických dôvodov sa hlasovanie odložilo. Smer naďalej počíta so zrušením poplatku. „Ak vstúpi do platnosti aktuálna novela, tak od prvého augusta tento poplatok zanikne,“ podotýka podpredseda parlamentného hospodárskeho výboru Maroš Kondrót (Smer).
Mikloš sa k tomu, že vláda ruší poplatok, ktorý v minulosti presadzoval, včera nevyjadril. Aj tím okolo exministra Mikloša v minulosti počítal s tým, že záťaž spojená so zásobami ropy sa presunie na súkromníkov. Mikloš zatiaľ v parlamente nebol za vládnu zmenu skladovania ropy, ale ani proti nej a hlasovania sa zatiaľ zdržal.
Poslanci parlamentu o novele mali definitívne hlasovať už včera. Odsúhlasenie však na žiadosť ministra financií Petra Kažimíra (Smer) presunuli na budúci utorok. Dôvodom mali byť viaceré pozmeňovacie návrhy najmä z opozičných poslaneckých lavíc. „Pán minister ma požiadal, či by bolo možné hlasovanie presunúť, aby si dôkladne mohol preštudovať jednotlivé návrhy, pretože ich nechcel zmiesť zo stola len preto, že ich podali zástupcovia opozície,“ zdôvodnil presun spravodajca zákona Andrej Kolesík (Smer).
Jeden z pozmeňovacích návrhov podal Juraj Miškov (nezaradený). „Keďže podľa mojich informácií majú zásoby hodnotu asi 800 miliónov eur a štát očakáva, že pri predaji za ne dostane o zhruba tristo miliónov menej, navrhujem aby sa ich predajná cena určila v elektronickej aukcii,“ zdôvodňuje poslanec. Podľa jeho predstáv by sa na aukcii mohli zúčastniť všetky spoločnosti, ktoré by mohli palivá nakúpiť, aby ich neskôr predali napríklad na čerpačkách. Takisto by palivá mohli vložiť do novej agentúry ako svoj príspevok.
Aj poslanec Igor Matovič (OĽaNO) spolu s Helenou Mezenskou (OĽaNO)podali návrh. Ak by ho parlament odsúhlasil, aj naďalej by museli na predaj hmotných rezerv prebiehať verejné výberové konania. „Podľa súčasného návrhu by totiž výberové konania nemuseli byť verejné, štát by potom mohol napríklad platinové sitká predať hlboko pod cenu a nikto by sa o tom nikdy nedozvedel,“ podotýka Mezenská. Práve predaj platinových sitiek bol za Radičovej vlády jeden z najväčších škandálov.
Podľa prepočtov Pravdy totiž vtedy štát prišiel zhruba o 1,4 milióna eur, pretože súkromná firma ich kúpila za necelých 668-tisíc eur a výkupcovia drahých kovov by vtedy za takmer 63 kíl platinovo-ródiovej zliatiny zaplatili viac ako dva milióny. Kontrola Úradu vlády pri predaji našla mnoho ďalších prehreškov proti rôznym predpisom, čo viedlo aj k odvolaniu šéfky Správy hmotných rezerv. Kontrolóri by však do úradu s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nezavítali, keby sa o škandalózne lacný predaj nezačali zaujímať médiá.
Podľa prepočtov ministerstva financií má štát na aktuálnom predaji núdzových zásob v rokoch 2013 a 2014 získať celkovo 480 miliónov eur a cez nižšie výdavky na údržbu v budúcom roku usporí ďalšie 21,3 milióna. Celkovo štát tento rok naplánoval konsolidáciu napríklad cez oslabený druhý pilier či úspory samospráv medziročne spolu v rozsahu 1,2 percenta hrubého domáceho produktu, pričom nový systém skladovania ropy prispeje v rozsahu 0,2 % HDP. Deficit verejných financií má vďaka tomu tento rok klesnúť na 2,9 % HDP. Na rok 2014 má konsolidácia dosiahnuť 0,8 percenta, pričom zmena v spôsobe skladovania ropy prispeje v rozsahu 0,4 %.
Ďalšie peniaze by štátu mohlo priniesť prípadné zrušenie Správy štátnych hmotných rezerv. Zhruba dve tretiny celkového rozpočtu úradu totiž v súčasnosti prúdia práve na udržiavanie zásob ropy. Ostatné činnosti by tak mohli prebrať napríklad ministerstvá hospodárstva, zdravotníctva či pôdohospodárstva. Šéf hmotných rezerv Kajetán Kičura to však odmietol, pretože podľa jeho slov práca s ropnými zásobami zaberá asi 10 až 15 percent zo všetkých činností.