„Nakoľko materiál týkajúci sa vyrovnania ruského dlhu je v režime utajenia, nie je možné ho verejne publikovať,“ povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc. Celý dlh vznikol ešte za čias komunizmu, keď Československo investovalo do výstavby plynovodov a rafinérií v bývalom Sovietskom zväze. Podľa dohody Moskva mala platiť dodávkami ropy a zemného plynu, ale po páde železnej opony z toho vzišlo.
„Pri rokovaniach s ruskou stranou sme sa nakoniec dohodli, že posledná časť dlhu vo výške 8,29 milióna eur bude zaplatená v hotovosti,“ uviedol štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák. Pre Slovensko išlo o výhodnejšie riešenie, keďže ruskou stranou navrhovanú opravu vládneho lietadla tupolev chcela súkromná firma Aviakor realizovať za desať miliónov dolárov, teda sumu prevyšujúcu zvyšok ruského dlhu. Rusi v rámci deblokácie dlhu dali Slovensku aj lietadlá JAK-40, MiG-29 a niekoľko vrtuľníkov. Slovensko od Rusov získalo veľa vojenskej techniky, ktorú následne bolo treba draho opravovať.
„S deblokáciou ruského dlhu bolo spojených veľa škandálov a zarobilo na nej mnoho dnes už neexistujúcich firiem. Za všetky môžem spomenúť už neexistujúce Slovenské aerolínie,“ zhodnotil analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Ďalším z príkladov podivnej deblokácie bol aj nákup kníh pre Slovenskú akadémiu vied za 4 milióny dolárov.
Na odpoveď, prečo deblokácia trvala viac ako dvadsať rokov, sa treba pozrieť do minulosti. Pohľadávky Československa boli v roku 1991 prepočítané na americké doláre, pôvodne sa totiž viedli v takzvaných prevoditeľných rubľoch. V prepočte na súčasnú menu dlh vyšiel na 5,3 miliardy eur. Pri delení Československa pripadlo Slovensku viac ako 1,7 miliardy eur. Rusko si tiež presadilo, že celý dlh splatí tovarom, lenže v zmluve nebolo uvedené akým.
„Dovozom tovaru z Ruska bola ešte za Mečiarovej vlády poverená Devín banka, ktorá nakoniec skončila s dlhom 11 miliárd slovenských korún,“ uviedol Duleba. Najznámejším škandálom z tohto obdobia je kauza Katrim Stelly. Banka v rozpore s mandátnou zmluvou poverila deblokáciou tretiu osobu, v tomto prípade firmu s tajomným pozadím, ktorá doviezla stíhačky. Za peniaze z ruského dlhu letel do kozmu aj jediný slovenský kozmonaut Ivan Bella.
Stále nedokončeným projektom, ktorý zhltol milióny dolárov, je výstavba Cyklotrónového centra. „Je to v štádiu riešenia a konečnú podobu dokončenia Cyklotrónového centra sa pokúšame nájsť spoločne s ruskou stranou,“ povedal Jozef Mihok, predseda Úradu pre normalizáciu. Rusom sa teda podarilo splatiť Slovensku dlh aj bez postavenia sľubovaného Cyklotrónového centra, ktoré malo slúžiť napríklad na liečbu rakoviny. „Bolo by zaujímavé sledovať, aký osud malo ruských 1,7 miliardy eur, lenže pre utajenosť materiálu sa to verejnosť nedozvie,“ uzavrel Duleba.