Antibiotiká nezaberajú. Sú totiž aj v jedle

Nezaberajú vám antibiotiká? Môže to súvisieť aj s tým, že jedávate pochybné potraviny. Slovensko je v Európe po Grécku, Cypre a Turecku krajinou s najhoršou úrovňou rezistencie na antibiotickú liečbu. Mikroorganizmy si totiž na antibiotiká jednoducho zvykli. Aj preto sa netrpezlivo čaká, ako dopadnú tohtotýždňové celoplošné supertesty poľskej hydiny, ktorú mali tamojší farmári vo veľkom dopovať antibiotikami.

26.06.2013 20:00 , aktualizované: 27.06.2013 08:00
kurča, kura, hydina Foto:
Ilustračné foto
debata (13)

Lekári upozorňujú, že antibiotiká, ktoré slúžili na liečbu zápalových ochorení ľudí, strácajú niekdajšiu účinnosť. Podľa profesora Vladimíra Krčméryho, predsedu pracovnej skupiny pre antibiotiká pri Ministerstve zdravotníctva SR, môže za to nielen nadužívanie antibiotických liekov, ale aj potraviny so stopovým obsahom antibiotík.

PIANO

Prečítajte si názor Jozefa Sedláka v článku Tichý zabijak.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Nie je vylúčené, že práve takéto potraviny slovenskí spotrebitelia konzumujú. Už niekoľko rokov rastie na Slovensko dovoz hydiny z Poľska, ale aj z tretích krajín, kde nie je zaručená správna chovateľská prax. Tá vylučuje ešte pred rokom 2006 aj v Európskej únii povolené tzv. kŕmne antibiotiká. Po správe poľskej televízie TVN 24 o bežnom a nekontrolovanom používaní antibiotík na zrýchlenie výkrmu hydiny preto nariadil šéf slovenskej veterinárnej služby Jozef Bíreš okamžitú cielenú kontrolu na prítomnosť antibiotík v poľskom hydinovom mäse.

„Rezistencia – odolnosť mikroorganizmov k antibiotikám za posledných desať rokov sa rýchlo zvyšuje. V laboratóriách sme izolovali množstvo multirezistentných kmeňov, ktoré sme zachytili nielen u ľudí, ale pochádzajú aj z vonkajšieho prostredia,“ povedal Krčméry.

Tým vonkajším prostredím sú napríklad potravinové zvieratá – kurčatá, dobytok či ošípané. Ak tieto zvieratá boli nesprávne liečené antibiotikami, alebo čo je ešte horšie, ak ich cieľavedome chovatelia dopovali antibiotikami, aby posilnili ich rast, postarali sa o to, že antibiotické lieky sa stávajú pri liečbe ľudí neúčinnými.

Tento jav pozoruje v rámci svojej lekárskej praxe aj doktor Peter Lipták. Dáva ho do súvislosti s tým, že mikroorganizmy v ľudskom tele si postupne zvykajú na zvyšky antibiotík, ktoré ľudia, nevediac o tom, skonzumujú prostredníctvom potravín. Napríklad hydiny dopovanej antibiotikami.

V potravinách skryté antibiotiká môžu spôsobovať aj alergény. „Vieme, že niektorí ľudia sú alergickí na antibiotiká, preto ich nimi neliečime. Alergiu však môžu získať aj vtedy, keď skonzumujú potraviny, kde sa nachádzajú zvyšky alergénov,“ povedal doktor Lipták. „Ak chce mať človek absolútnu istotu, mal by presne poznať pôvod potravín. Na kvalitných a čerstvých potravinách sa neoplatí šetriť,“ posiela odkaz spotrebiteľom lekár Peter Lipták.

Na Slovensku sa však na potravinách šetrí. Hoci hydinové mäso patrí k najlacnejším, ešte stále sa predáva za cenu okolo 2,75 eura za kilogram, ľudia nevedia odolať lacnejším ponukám. Tie predstavujú najmä kurčatá od poľských ambulantných predajcov.

„Poliaci predávajú kurčatá neraz o jedno euro lacnejšie, ako je obvyklá cena. Otázka však znie, čo si ľudia za nízku cenu kupujú. Okrem toho, že hydinové mäso je plné vody, môže obsahovať aj antibiotiká a zakázané rastové hormóny,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. „Keď si spotrebiteľ kúpi hydinové mäso, ktoré obsahuje 25 percent vody, je nahnevaný, že ho podviedli. Ale čo má povedať na to, keď si pravidelnou konzumáciou takého mäsa privodí ešte zdravotné problémy?“ dodáva Molnár.

Rozbúrené emócie a skutočnú pravdu o kuracom poľskom mäse by mali ukázať testy, ktoré v týchto dňoch robí Štátna veterinárna a potravinová správa. Tá odobrala desiatky vzoriek nielen od dovozcov hydiny, ale aj spracovateľov mäsa. Mnohí z nich totiž dovážajú kuracinu, ale aj superlacný hydinový separát a pridávajú ho napríklad do párkov. Hydinári upozorňujú, že tieto výrobky sú povestné nízkou kvalitou a, navyše, skrývajú v sebe nemenšiu časovanú antibiotickú bombu ako lacné kurence, ktoré sa podávajú v podnikoch verejného stravovania.

„Školy aj domovy dôchodcov sa zaštiťujú tým, že kupujú hydinu od slovenských dodávateľov. Lenže mnohé firmy nakupujú lacnú poľskú hydinu. Verejnosť by mala vedieť, čo je a ľudia by sa aj v reštauráciách mali pýtať na pôvod hydiny,“ povedal Daniel Molnár.

Hydinári chcú navrhnúť ministerstvu pôdohospodárstva, aby zakázalo dovoz poľskej hydiny aj hydinových výrobkov. V Európskej únii však platí voľný pohyb tovaru. „Ak sa pri testoch ukáže, že ten či onen výrobok obsahuje antibiotiká, bude stiahnutý z trhu a jeho dovoz zakázaný. Na to, aby sme vydali celoplošný zákaz, by museli testy odhaliť prítomnosť antibiotík v polovici skúmaných vzoriek,“ reagoval na požiadavku hydinárov ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba