Nová jadrová elektráreň. Príležitosť s rizikami

Vládu čaká jedno z najťažších politických i ekonomických rozhodnutí. V stredu rokuje o návrhu, aby Slovensko išlo s ruským Rosatomom do výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach s nákladmi vo výške piatich miliárd eur.

03.07.2013 07:40 , aktualizované: 11:01
Mochovce Foto:
Ilustračné foto
debata (82)

Projekt je nielen príležitosťou na impulz pre ekonomiku a zamestnanosť, ale zahŕňa tiež riziká v podobe garancií, ktoré Rusi žiadajú od vlády. Ak kabinet záruky dá a projekt by ekonomicky nevyšiel, doplatili by na to všetci daňovníci.

Vláda súhlasila s rokovaním s Rosatomom

Vládny kabinet súhlasil s predĺžením termínu na rokovania s ruskou spoločnosťou Rosatom o jej prípadnom vstupe do projektu výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Podľa uznesenia, ktoré schválila v stredu vláda, má minister hospodárstva Tomáš Malatinský svojim kolegom výsledky z rokovaní predstaviť na konci októbra tohto roka. O zámeroch ruského investora v Bohuniciach sa mali ministri aj verejnosť dozvedieť viac koncom júna, avšak podľa Ministerstva hospodárstva pre krátkosť času neboli rokovania ukončené.

„Pracovné tímy pomerne jasne definovali hlavné otvorené oblasti, v ktorých bude nevyhnutné nájsť zhodu a identifikovať jednoznačné riešenia a spôsoby tak, aby bol projekt pripravený v najvyššej kvalite a predstavoval atraktívnu investičnú príležitosťou pre akcionárov a financujúce banky,“ zhrnul doterajšie rokovania rezort hospodárstva.

(SITA)

Aj príležitosti však sú veľké. Pri stavbe by vznikli tisíce pracovných miest a hospodárstvo by rástlo. Napríklad dostavba blokov v Mochovciach v súčasnosti pomáha zvyšovať hrubý domáci produkt krajiny zhruba o jedno percento.

Na druhej strane sa však viacerí predstavitelia Rosatomu vyjadrili, že kým nedostanú garancie od štátu, elektráreň stavať nebudú. „Bez štátnych záruk sa nám neoplatí vstúpiť do spoločnosti JESS a budovať novú elektráreň,“ zdôvodnil viceprezident spoločnosti Rusatom Overseas Leoš Tomíček. Podiel v JESS má aj štát. Garancie majú spočívať v stanovení minimálnej ceny elektriny okolo 65 eur za megawatthodinu. Ak by Rusi elektrinu nepredávali za takú vysokú sumu, musel by im štát rozdiel preplatiť. Keby sa to dialo v súčasnosti, za každý rok prevádzky by takto štát musel vyplatiť podľa prepočtov Pravdy asi 150 miliónov eur. Ceny elektriny sú totiž aktuálne nízke pre krízu, ako aj pre dotáciami pokrivený trh, čo sa však má otočiť.

Elektrina by išla na export

Minister hospodárstva Tomáš Malatinský tvrdí, že Slovensko v súčasnosti takéto záruky dať nemôže. „Nemáme zatiaľ mechanizmus, aby sme také niečo vedeli sľúbiť, a obávam sa, že podobný problém má každá krajina EÚ,“ mieni Malatinský a dodáva, že prebiehajú rokovania ministrov krajín, ktoré sa zaoberajú atómovou energetikou. Výsledok však v dohľadnom čase neočakáva.

No Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť je pri otázke potrebnosti stavby skeptický. Dôvodom je fakt, že vyrobená elektrina z bohunickej atómky by išla výhradne na export. „Ak by malo Slovensko podporiť nový jadrový zdroj, je nevyhnutné prezentovať, aký zisk by z toho vyplýval pre krajinu, lebo je jasné, že v konečnom dôsledku by za prevádzku platil spotrebiteľ,“ myslí si Marčan.

Slovensko totiž začne byť energeticky sebestačné už vtedy, keď začnú vyrábať elektrinu nové bloky v Mochovciach. Prvý reaktor by mal začať fungovať koncom budúceho roka a po pár mesiacoch aj ďalší. Je síce pravda, že napríklad na Balkáne sa má priemysel razantne rozvíjať a s tým má rásť aj spotreba elektriny, čiže problémy s odbytom vyrobenej elektriny by nemali nastať. Na druhej strane prepojenie elektrických sietí medzi Slovenskom a balkánskymi štátmi je relatívne slabé, a tak by mohol vzniknúť problém, ako dopraviť všetku vyrobenú energiu na juh.

Fakt je, že odborníci v dlhodobom horizonte očakávajú rast cien elektriny. Slovensko by teda na stanovení výkupnej ceny elektriny mohlo zarobiť. Keby na medzinárodných trhoch jej hodnota stúpla napríklad nad sto eur, štát by od Rosatomu získal asi 150 miliónov ročne, pričom ďalšie peniaze by dostal cez dividendy ako 51-percentný akcionár pološtátnej spoločnosti JESS.

Ceny elektriny môžu klesať

V neposlednom rade netreba zabúdať na fakt, že ceny slnečných panelov, bioplynových elektrární či veterných turbín neustále klesajú. Mohlo by sa teda stať, že v čase spustenia novej atómky v Bohuniciach by mohla cena elektriny klesnúť ešte hlbšie, ako je v súčasnosti.

Rosatom je jednou zo šiestich firiem, ktoré by mohli dodať reaktor, čiže kľúčovú časť novej atómky. Jeho najvážnejšími konkurentmi sú podľa zverejnenej časti štúdie realizovateľnosti aj francúzska spoločnosť Areva a americko-japonský Westinghouse. Keby sa Rosatomu podarilo kúpiť podiel v JESS, ktorá vykonáva prípravy na stavbu novej elektrárne, mohol by byť v porovnaní s inými konkurentmi v značnej výhode. Náklady na stavbu sa majú pohybovať medzi štyrmi až šiestimi miliardami eur, pričom hodnota podielu ČEZ vo firme JESS sa v súčasnosti pohybuje okolo 110 miliónov.

Podľa pôvodných plánov mala byť nová jadrová elektráreň postavená na mieste v súčasnosti odstavených jadrových blokov elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Stavba mala byť spustená v roku 2014, keď sa mala skončiť v súčasnosti prebiehajúca fáza príprav. Zverejnená štúdia realizovateľnosti uvedenie do skúšobnej prevádzky odsúva na neskôr, má sa začať po roku 2025.

© Autorské práva vyhradené

82 debata chyba