Zo Slovenska tak odchádzajú miliardy eur v čase, keď má vláda pre nečakane dlhú hospodársku recesiu v eurozóne čoraz väčší problém naplniť štátnu kasu, znížiť deficit verejných financií a zastaviť tak zadlžovanie budúcich generácií.
Prečítajte si komentár Martina Kováčika Bez miliárd eur. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Podľa posledných zosumarizovaných údajov najmä banky, firmy z oblasti energetiky, telekomunikácií či rôznych sfér priemyslu poslali vlani zo ziskov vytvorených na Slovensku do zahraničia viac ako dve miliardy eur. Podobne to podľa analytikov bude aj tento rok. V rovnakom čase ako firmy odlievajú zisky, musí kabinet Roberta Fica vymyslieť, ako zapláta aktuálny, najmenej 350-miliónový výpadok v tohtoročnej štátnej kase a zároveň povie, ako získa miliardu eur potrebnú na pokles deficitu na budúci rok.
Cez bankovú daň a mimoriadne odvody bánk a regulovaných firiem štát od vlaňajška doteraz už získal takmer 350 miliónov eur. Odlev firemných ziskov do zahraničia za posledných desať rokov však dosiahol už 19,5 miliardy eur. Ak by sa štátu podarilo získať časť z týchto zdrojov, ľudia by sa s príchodom roku 2014 nemuseli obávať zvyšovania daní, škrtov investícií, prepúšťania či znižovania odvodov do druhého piliera. Či štát zdaní firmy ešte viac, rozhodne sa do konca leta, keď má byť na stole štátny rozpočet na rok 2014.
Vláda je zatiaľ opatrná. „Zaviesť špeciálne odvody či vyššie dane pre ziskové firmy by som neodporúčal. Firmy totiž investujú práve tam, kde môžu dosiahnuť čo najvyšší zisk. Ešte vyššie daňové zaťaženie by znížilo ich ochotu investovať na Slovensku a mohli by začať uvažovať aj o odchode,“ upozornil poradca premiéra Pavol Kárász z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Firmy so zahraničným kapitálom od roku 2003 na Slovensku zarobili 28,6 miliardy eur, cez dividendy poslali svojim majiteľom spomínaných 19,5 miliardy eur a 9,1 miliardy eur spätne investovali.
„Investičná aktivita na Slovensku pôsobiacich firiem je momentálne skôr v útlme, investície vlani medziročne klesli a ďalší pokles očakávame aj tento rok,“ zhodnotila analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Ekonómovia zmenu tohto trendu vidia hlavne v zlepšovaní podnikateľského prostredia. „Začínajúc od maličkostí, ako je kvalita komunikácie s úradmi, môže rozhodnutie o reinvestovaní zisku pozitívne nakloniť napríklad znižovanie administratívnej záťaže alebo skvalitnenie podnikateľského prostredia cez lepšiu vymáhateľnosť práva,“ pokračuje analytik Tatra banky Boris Fojtík. Na zastavenie odlevu kapitálu sa zvažovala aj daň z dividend, ktorá by však bola neprípustným dvojitým zdanením príjmu.
Možnou cestou je inšpirovanie sa susedným Maďarskom, ktoré najvyšším bankovým odvodom zaťažilo súkromné finančné domy a pre súčasnú potrebu konsolidácie odmietlo jeho plánované zníženie v roku 2013. Naši južní susedia zároveň v porovnaní s pôvodnými návrhmi dvojnásobne zvýšili daň z finančných transakcií na úroveň 0,2 percenta. „Maďarsko má právo kompenzovať nižšie zdanenie práce vyšším zdanením finančných inštitúcií,“ uviedla k tomu rakúska ministerka financií Maria Fekterová. Slovenskí južní susedia totiž všetkých pracujúcich ľudí zdaňujú rovnou 16-percentnou daňou z príjmu. V Maďarsku zvýšené dane tiež platia energetické podniky, telekomunikačné firmy a veľké obchodné reťazce, kým, naopak, malé firmy s ročným obratom do milióna eur platia len desaťpercentnú daň z príjmu.
Na Slovensku má podľa platného zákona prísť v posledný deň roku 2013 k zrušeniu mimoriadneho odvodu pre regulované podniky a na jeseň 2014 tiež automaticky o polovicu klesne bankový odvod. Štátna kasa tak príde o príjmy v stovkách miliónov eur. Na porovnanie, od roku 2003 si zahraničné banky na dividendách vyplatili niečo nad 2,2 miliardy eur. Zároveň z dosiahnutého zisku za desať rokov na Slovensku investovali takmer 1,7 miliardy eur.
Okrem vyšších daní pre firmy a banky štát môže dieru v rozpočte zaplátať aj krátením únikov daní, či už podvodmi pri DPH, alebo obchádzaním dane z príjmu využívaním daňových rajov. Uvažuje sa tiež o dani z luxusných nehnuteľností či škrtaní prevádzkových výdavkov. Opozíciou odporučené krátenie sociálnych dávok premiér Robert Fico odmietol.
Vysoké daňové zaťaženie bánk kritizuje Medzinárodný menový fond, ktorý sa z tohto dôvodu obáva znižovania úverov v ekonomike a následného spomaľovania ekonomického rastu. „Náš zdravý bankový sektor by sme si nemali zničiť príliš vysokými daňami,“ povedal Kárász. Medzinárodný menový fond odporúča Slovensku zlepšiť výber daní, zaviesť adresnosť v sociálnych dávkach či zvýšiť daň z nehnuteľností. Veľké úspory by sa tiež dali dosiahnuť lepšou efektivitou v štátnych podnikoch. Okrem niektorých výnimiek sa však mnohé opatrenia odrazia na znižovaní životnej úrovne ľudí.
„Z dlhodobého hľadiska je pre ekonomiku kľúčová hlavne podpora podnikateľského prostredia, lebo podniky dávajú ľuďom prácu, platia dane a ťahajú ekonomický rast Slovenska,“ povedal Kárász. V posledných rokoch vo veľkom do rozširovania výroby investujú všetky tri slovenské automobilky. „V roku 2012 sme preinvestovali na Slovensku 354,4 milióna eur a zisk spoločnosti po zdanení za minulý rok predstavoval 170 miliónov eur,“ povedal hovorca Volkswagenu Slovakia Vladimír Machalík.
Automobilky do investovania na Slovensku motivuje hlavne schopnosť vyrábať celosvetovo konkurenčné modely, vybudovaná sieť dodávateľov a v porovnaní so Západom stále lacná pracovná sila. Nové investície sú potrebné aj pre sústavný tlak na zvyšovanie kvality automobilov. „Spoločnosť Kia Motors Slovakia celý svoj dosiahnutý zisk do roku 2011 použila na reinvestovanie do svojho závodu na Slovensku,“ uviedol Jozef Bačé, hovorca Kia Motors Slovakia. Žilinská automobilka až v minulom roku väčšinu zisku vyplatila materskej spoločnosti.