Šéf podnikateľov: Nech štát pokutuje zákazníka bez bločku

Všetko, čo vláda robí, je vo vašom vnímaní zlé?
Nie je to pravda, že a priori ideme proti všetkému, čo vláda navrhne alebo prijme. Keď sú veci dobré, tak to poviem. Zatiaľ môžem hovoriť o pozitívnom kroku pri zavedení elektronického kontrolného výkazu. Kritizujeme to, čo je neúčinné. A najmä opatrenia, ktoré majú akože zabrániť daňovým podvodom. Napríklad sa sťažila registrácia podnikov.

V čom?
Po novom musíte ísť najprv na daňový úrad, vypýtať si potvrdenie, že nemáte nedoplatky, až potom si môžete založiť firmu. Ostrieľaných podvodníkov to neodradilo, a už vôbec to nepomohlo riešiť karuselové podvody. Po novom sa napríklad budú dávať pri založení firmy vklady základného imania na účet. I tak sa to bude dať obísť, a to tak, že podnikateľ si od známeho vypýta tých 5¤000 eur, ten mu ich vloží na účet a odstupom času mu ich vráti. Bude sa to obchádzať medzi firmami aj cez rôzne pôžičky. Sú to opatrenia, ktoré zbytočne komplikujú štart podnikania bez výsledného efektu. Doteraz sa mi zdalo, že opatrenia budú viac stáť štát, ako by mali priniesť podnikateľom úžitok.

Vláda tvrdí, že len okresáva daňové úniky. Faktom je, že obchodníci nevydávajú pri predaji bločky a oberajú štát pri DPH ročne asi o 150 miliónov eur.
Bohužiaľ, najviac daňových únikov vznikne tak, že prídete napríklad do pneuservisu a dohodnete sa na platbe bez bločku. Potom môžete mať aj tú najlepšiu pokladnicu, ale keď to tam raz predajca nenahodí, tak transakcia neexistuje. Kupujúci má síce nové gumy aj ušetril 20 percent, ale štát na tom nezískal ani cent. Štát totiž doteraz účinne neprinútil živnostníkov, aby všetky transakcie nahadzovali do pokladnice. V Chorvátsku je pravidlo, že keď si nezoberiete bloček z reštaurácie a zastaví vás kontrolór, tak máte problém aj vy ako zákazník, ako aj samotný prevádzkar. Nad tým sa u nás zatiaľ neuvažuje, ale toto by reálne pomohlo riešiť situáciu s nevydávaním bločkov, resp. vydávaním falošných bločkov.

Dobre, ale predstavte si podnik, kde má majiteľ zamestnaných cez leto brigádnikov, a tí bez jeho vedomia nevydajú blok, a práve tam bude sedieť daňová kontrola. Ako má kontrolovať personál?
Myslím, že by si to majiteľ mohol ošetriť v pracovnej zmluve tak, aby človek už pri prijímaní do zamestnania cítil dôležitosť toho, že vydávanie bločkov je povinnosť. V prípade nedodržania tejto povinnosti mu bude hroziť pokuta.

Vláda od nového roka zvýši pokuty pre firmy za nevydanie bloku. Pri treťom porušení bude hroziť podnikateľovi odobratie živnosti…
Súhlasím s tým, pretože všetci féroví podnikatelia, ktorí bločky vydávajú, sú v dnešnom systéme diskriminovaní oproti tým, ktorí tak nerobia. Keď štát sprísňuje sankcie pre tých, ktorí špekulujú, tak proti tomu nemám žiadnu výhradu. Nepoctivým podnikateľom by to mohlo zabrániť robiť takéto podvody.

Čo, naopak, vláde najviac vyčítate?
Súčasná vláda má potenciál na to, aby zlepšila podnikateľské prostredie, i keď už v predvolebnom programe jasne deklarovala, že sa viac zameria v opatreniach na zlepšenie života bežných ľudí. Čo je problém, a vnímam ho veľmi intenzívne, je to, že vláda je veľmi direktívna a odmieta s podnikateľmi viac diskutovať o prijímaných opatreniach, a najmä načúvať argumentom podnikateľov. Podnikatelia by opatrenia iste prijali inak, ak by zvolila iný štýl komunikácie. Ekonomika nie je o tom, že zadáte čísla do tabuľky a sledujete len číselné rady. Je to aj o psychológii. Ak vláda povie, že vám zoberie, lebo máte veľa, tak sa prirodzene podnikatelia budú brániť.

Dane, odvody, Zákonník práce. Tri veci, na ktoré neprestajne upozorňujete, že poškodzujú po zmenách podnikateľov. A čo kríza a pokles objednávok?
Samozrejme, veľkú rolu pri súčasných problémoch podnikateľov zohráva kríza v eurozóne a pokles zákaziek. Ale tie veci, ktoré ste na začiatku spomínali, sú mimoriadne citlivo vnímané podnikateľmi a stáva sa, že psychologická reakcia na negatívne zásahy do podnikateľského prostredia je intenzívnejšia ako samotná intenzita zmien. Možno teda nemajú až taký reálny vplyv na ich podnikateľskú činnosť, viac je tam toho psychologického, ako som už povedal. V podnikateľskom prostredí je však momentálne zlá nálada. Vplýva to na správanie podnikateľov voči štátu, či majú motiváciu správať sa k nemu férovo. Dnes sú mnohí motivovaní skôr hľadať zákonné či aj nezákonné cesty, ako platiť menej daní. Nešťastný bol samotný prístup vlády urobiť všetky zmeny naraz.

Hovoríte, že ide skôr o psychologickú reakciu. Prečo potom podnikatelia viac kritizujú súčasnú vládu ako minulú?
Vždy sme tvrdili, že lepšia cesta bola zvyšovať nepriame dane, ktoré by menej poškodzovali hospodársky rast ako priame dane. Súhlasím, že sa majú daňovo-odvodové režimy rôznych foriem práce približovať, ale nie skokovo. Pri živnostiach mi prekáža, že sa zvýšili odvody a ešte aj zalimitovali paušálne výdavky. Vláda to mala robiť postupne.

Podobne na to však išla pri reforme živností aj Radičovej vláda, ak by zostala pri moci…
Vyčítam súčasnej vláde to, že neprijímala zmeny postupne.

Bolo by to pre podnikateľov a živnostníkov prijateľnejšie?
Nadávali by sme dlhšie, ale rozloženie zmien v čase by zmiernilo negatívne dosahy. A hlavne, bolo by prijateľnejšie z finančnej stránky.

Poškodilo by vás menej, keby sa namiesto toho zvýšila DPH, ktorá išla hore za Radičovej vlády?
V diskusiách o prípadnom zvyšovaní daní dlhodobo odporúčame uprednostniť zvyšovanie DPH a ostatných nepriamych daní pred zvyšovaním daní z ekonomickej aktivity.

Potraviny, benzín, ale aj iné tovary by však potom boli lacnejšie v cudzine a domáci obchod by na to doplatil.
Je jasné, že rast DPH by mal takisto negatívny vplyv a do istej miery by to poškodilo obchodníkov v prihraničných oblastiach. Zvýšila by sa cezhraničná nákupná turistika, menilo by sa spotrebiteľské správanie. Nepostihlo by to však celú krajinu. Malo by to určite menší negatívny vplyv pre podnikateľov, a teda hospodársky rast, ako zvyšovanie priamych daní.

Vaše združenie nie je v poradnom orgáne vlády, naopak, sú tam iné združenia zastupujúce podnikateľov, ktoré by tieto veci mohli presadzovať. V čom je problém? To len podnikatelia, ktorých združujete vy, sú proti a ostatným sa za takýchto podmienok podniká dobre?
Mám pocit, že ostatné podnikateľské združenia, ktoré sú súčasťou tejto rady, nechcú vstupovať do konfrontačných diskusií. Raz sa na niečom v rade dohodli, napríklad na opatreniach na boj s daňovými únikmi, tak nepôjdu teraz proti sebe. Je to na škodu verejnej diskusie, keď sa už prijímajú konkrétne zákony. To, že nie sme súčasťou rady, nám dáva viac voľnosti pri hodnotení opatrení. Nie som s nikým vopred dohodnutý, že toto sa takto prijme.

Radíte ministrovi hospodárstva Tomášovi Malatinskému. Čo sa vám už podarilo z vašich návrhov presadiť?
Už pol roka som na ministerstve hospodárstva nebol. Na začiatku som pracoval na stratégii rezortu, teda na čo by sa mal zamerať v nasledujúcich rokoch v rámci podnikateľského prostredia. Plnenie tejto stratégie je však dosť komplikované, keďže veľká časť agendy podnikateľského prostredia spadá pod iné rezorty, a teda presadenie cieľov záleží na vôli a ochote iných ministrov. Teší ma, že ministerstvo hospodárstva naďalej pracuje na programe znižovania administratívneho zaťaženia, ktoré je podnikateľmi vnímané ako jedna z top bariér podnikania. Časť z návrhov sa podarilo presadiť, časť zatiaľ nie. Napríklad sa veľmi nezmenila metodológia pri hodnotení investičných stimulov, aby sa neposudzovali projekty len podľa toho, akou sumou štát podporí jedno pracovné miesto, hoci som navrhoval komplexnejšie hodnotenie projektov žiadajúcich o investičnú pomoc.

Rezort však sprísnil podmienky, za ktorých sa vypláca štátna podpora…
Áno, a to je v poriadku. Problém však je, že rezort dnes nemá index v rozmedzí od jedna do desať, podľa ktorého povie, že táto firma je pre nás prioritou, táto skončila najhoršie v rebríčku. Chýba teda komplexné hodnotenie, ktoré by zohľadnilo všetky vstupné parametre projektu, medzi ktorými by nemali chýbať dáta o tom, aké benefity má z daného projektu štát, dokedy sa splatí štátna pomoc, koľko domácich dodávateľov bude do projektu zapojených, aká je ziskovosť dotovanej firmy, ale aj vývoj jej zadlženosti, pridaná hodnota a sofistikovanosť výroby, či aká je kvalifikačná štruktúra zamestnancov.

Čo hovoríte na vládne opatrenia pri registračných pokladniciach?
Myslíte to, že obchodníci budú musieť mať okrem pokladnice v predajni aj komunikačný kábel, ktorý prepojí registračnú kasu s počítačom? Samotný komunikačný kábel je niekoľkoeurová záležitosť, no podnikateľom prekáža, že sa stále niečo sprísňuje, zavádza niečo nové. Tento pocit vyplýva z toho, že najprv bolo potrebné prispôsobiť pokladnice na euromenu, potom sa mali dokupovať fiškálne moduly, teraz dátové káble a nevie sa, aké ďalšie úpravy prídu v budúcnosti.

Pomerne prekvapujúco ste podporili zavedenie elektronického kontrolného výkazu. Vláda ním chce znížiť daňové úniky, ale na druhej strane to zvýši administratívnu záťaž pre podnikateľov.
Uvedomujem si, že zavedenie tohto systému nebude jednoduché, no priznám sa, že som nezaznamenal názory podnikateľov, ktorí by ostro protestovali proti tomuto opatreniu. Sľubujem si od tohto výkazu, že to bude účinný nástroj na boj proti daňovým únikom, oveľa účinnejší ako doterajšie opatrenia na ich zamedzenie. Napokon, ide o dve miliardy eur, ktoré na dnešnom systéme DPH strácajú, chýbajú štátu, a tým vyvolávajú tlak na zvyšovanie sadzieb daní pre všetkých.

A čo zvýšená administratíva?
Malo by to byť veľmi jednoduché opatrenie, technicky aj administratívne. V účtovnom programe pribudne podnikateľom tlačidlo „export“, čím odošlete faktúry Finančnej správe. Tá následne bude kontrolovať všetky prijaté a vystavené faktúry podnikateľa, či boli vyplatené, ako aj odvedená daň z pridanej hodnoty. Finančná správa bude mať po rokoch konečne komplexný prehľad o všetkých podnikateľských transakciách. Kľúčové je, že už aj dnes pri účtovaní v podvojnom účtovníctve, ktoré pri DPH podnikatelia viesť musia, faktúry nahadzujú do účtovných programov. Nie je to o tom, že doteraz si ich odkladali na stôl. Ak by aj bolo treba dodatočne doplniť jeden či dva údaje, bude to z pohľadu administratívy zvládnuteľné. Ak je podnikateľ seriózny a nemá žiadne bočné úmysly, pre neho to nemôže byť problém ani žiadne riziko.

Rizikom však môže byť, že ak sa pomýli pri nahadzovaní, hrozí mu až 10-tisícová pokuta a pri opakovanej chybe to môže byť až 100-tisíc eur.
Obávam sa, že pre malých podnikateľov môže byť táto suma likvidačná. Nepovažujem takúto pokutu za adekvátnu. Keby som ja dostal takú pokutu, tak zruším živnosť. Malí živnostníci nemajú rezervy na platenie takých pokút, niektorí dnes ledva prežívajú. Chyby sa stávajú, no ak sa to nedeje systematicky napríklad trikrát po sebe, navrhol by som zvážiť zníženie pokuty, respektíve pri ojedinelých pochybeniach by som dokonca ani o žiadnych pokutách neuvažoval. Chápem, že dnes pri malom počte kontrolórov štát nevie všetky subjekty dobre ukontrolovať, a preto hrozí vysokými pokutami, ale v novom systéme pri ojedinelých chybách z nepozornosti považujem vysoké pokuty za neadekvátne.

Elektronické kontrolné výkazy sa majú zaviesť od nového roka. Finančná správa má iba pár mesiacov na to, aby sa to zaviedlo, ako aj samotní podnikatelia, ktorí musia upraviť softvér. Nerobí sa to narýchlo?
Takmer všetci podnikatelia si každý rok kupujú aktualizáciu účtovného softvéru. Menia sa tlačivá, pravidlá účtovania, sadzby daní. Tieto aktualizácie sú potrebné na bežné fungovanie firmy, teraz tam len pribudne táto menšia zmena, ktorá bude súčasťou aktualizácie. Otázne je, ako sa na zavedenie kontrolného výkazu dokáže pripraviť štát. Verím, že zlyhaný softvér daňovej správy je pre kompetentných dostatočným výkričníkom na to, aby sa systém kvalitne pripravil a otestoval. Mám informácie, že domáci výrobcovia softvérov sa stavajú k tomu pozitívne, nemyslím, že nastanú v tomto smere problémy. Rizikom môžu byť zahraničné účtovné softvéry – napríklad veľké firmy účtujú v medzinárodných programoch, a tam ešte nie je doriešené, ako by to malo fungovať.