Dokazuje to prípad, ktorý denníku Pravda porozprával Matúš Gerek pracujúci v spoločnosti zaoberajúcej sa spracovaním osobných údajov. Jeho zamestnávateľ totiž bývalému pracovníkovi poslal poštou zápočtový list a potvrdenie o príjme.
„Neskôr sa nám vrátila doručenka, na ktorej bolo potvrdené prevzatie. Ale na ďalší deň sa vrátila aj samotná zásielka, pričom raz prevzatý list už vrátiť nemožno,“ argumentuje Gerek. Jeden deň tak odosielateľ nadobudol dojem, že zásielka bola prevzatá, a na ďalší zostal prekvapený, že sa tak nestalo. Aj keď pošta neskôr problém vyriešila a list doručila, ak by sa situácia zopakovala pri iných prípadoch, mohlo by to mať horšie dôsledky.
S podobnou doručenkou napríklad posielajú súdy platobné rozkazy. Po ubehnutí zákonom stanovenej lehoty po prevzatí listov sa rozkaz stáva právoplatný a exekútor môže siahnuť na majetok občana. Pred časom takýto rozkaz dostala napríklad Monika, ktorá vtedy bývala v Bratislave. „Niekto mi ukradol občiansky preukaz a revízorovi sa ním preukázal v bratislavskej MHD. Následne mi prišiel zo súdu platobný rozkaz,“ podotýka Monika a dodáva, že v následnom súdnom procese proti bratislavskému dopravnému podniku vyhrala, lebo polícia dosvedčila, že jej doklad totožnosti bol v databáze stratených a ukradnutých preukazov.
„Keby som však nedostala list s platobným rozkazom, spravodlivosti by som sa už nikdy nedovolala. Platobný rozkaz by sa totiž stal právoplatným a ja by som musela platiť,“ mieni Monika.
Pošta však tvrdí, že k podobným následkom nedôjde. Pripúšťa však, že prípad, ktorý opisuje pán Gerek, nastal a šlo o individuálnu chybu. „S poľutovaním musíme konštatovať, že prevzatie zásielky omylom potvrdil splnomocnenec aj na doručenke, čo v prvom momente evokuje, že ju prevzal neoprávnený prijímateľ. Za túto chybu pošty sa klientovi ospravedlňujeme,“ odpovedá zástupkyňa pošty Stanislava Pondelová a dodáva, že napriek tejto chybe pošty nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení Poštových podmienok, keďže zásielku dostal odosielateľ. Je teda možné, že pracovníčka pošty list vydala neoprávnenému splnomocnencovi a keď to zistila, list napokon zobrala naspäť.
Gerek naznačuje, že táto verzia môže byť správna. „Všetky nedoručené listy sa nám vracajú vždy s neodtrhnutými doručenkami,“ mieni. Na to však už hovorkyňa nereagovala. V stanovisku však naznačila, že problém mohol vzniknúť, lebo bývalý pracovník firmy, ktorému smeroval list, býva v bratislavskom internáte. „Jednotliví adresáti ubytovaní v internáte nemajú domové listové schránky a zvončeky, nespĺňajú preto podmienky. Pošta by preto mala vrátiť všetky zásielky späť s poznámkou ,adresát neznámy‘, ale v danom prípade vychádza ubytovaným v ústrety. Doručovateľ môže iba zanechať na vrátnici oznámenie o uložení zásielky,“ vysvetľuje Pondelová.
Nie je jasné, či je tento prípad naozaj iba jediný svojho druhu. Nový manažment dosadený Ficovou vládou však tvrdí, že sa prácu Slovenskej pošty snaží zlepšiť vo všetkých smeroch vrátane dôveryhodnosti i hospodárenia.
Práve hospodárenie totiž na poštu v minulosti vrhlo nejeden tieň. Napríklad Marcela Hrdá, nominantka KDH za Radičovej vlády, totiž zo svojej funkcie odišla so „zlatým padákom“ vo výške asi 178-tisíc eur. Pošta pod jej vedením totiž vykonala viaceré účtovné operácie, vďaka ktorým spoločnosť prekročila plánovaný ročný hospodársky výsledok. Podľa zmluvy mala takisto nárok na vyplatenie odškodného, že 12 mesiacov nebude pracovať pre niektorú z konkurenčných poštových spoločností. Na poštu preto vyrazili kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu, ktorí v hospodárení firmy odhalili nedostatky.