Bankám teraz bráni v nútených dražbách domov, ktorých majitelia nesplácajú hypotekárny úver, vo väčšine prípadov dočasné nariadenie zavedené v roku 2010 na ochranu domácností postihnutých ekonomickou krízou. Grécko platnosť tohto opatrenia niekoľkokrát predĺžilo, podľa Sturnarasa sa však reštrikcia 31. decembra definitívne skončí.
„Ak nebudú tieto dražby liberalizované, čaká banky kolaps,“ uviedol Sturnaras. K ozdraveniu bankového sektora tlačia Atény medzinárodní veritelia, ktorých finančná pomoc odvrátila štátny bankrot Grécka.
Niektorí politici, vrátane zákonodarcov z radov vládnucej koalície, sa však stavajú proti povoleniu zabavovania domov. „Ľudia vezmú do rúk svoje pušky,“ uviedla tento mesiac poslankyňa Sofia Vultepsiová zo strany Nová demokracia premiéra Antonisa Samarasa. „Rútiaci sa realitný trh je lepší ako občianska vojna,“ dodala.
Podľa ministra financií počíta vláda so zavedením mechanizmov, ktoré budú aj po zrušení reštrikcií na nútené dražby chrániť chudobných Grékmi. „Budú tu sociálne a ekonomické kritériá na ochranu tých skutočne trpiacich,“ vyhlásil Sturnaras.
Grécka vláda má teraz v parlamente iba miernu prevahu, takže akékoľvek nezhody vo vnútri koalície by mohli spôsobiť jej pád a narušiť program zahraničnej finančnej pomoci.
Grécko už dostalo od Európskej únie a od Medzinárodného menového fondu (MMF) dva balíky pomoci v celkovej sume 240 miliárd eur a vyčerpalo z nich už asi 90 percent. Druhý program pomoci má skončiť koncom roka 2014. Výmenou za pomoc zavádza vláda výdavkové škrty, znižuje dôchodky a mzdy a zvyšuje dane, čo zráža ekonomiku, ktorá klesá už šiesty rok. Miera nezamestnanosti v Grécku sa v máji vyšplhala na rekordné maximum 27,6 percenta.