Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Bude mať tohto roku Slovensko dosť vlastnej zeleniny?
Určite nie, veď už viac rokov prevažuje dovoz nad vlastnou produkciou.
Prečo sa rozpadla zeleninárska výroba, z ktorej prosperovalo celé južné Slovensko?
Na to niet jednoduchej odpovede. Na pestovanie zeleniny treba vhodnú pôdu, klímu a závlahovú vodu. Na juhu máme či mali sme všetko. Lenže mnohé zo závlah sa v deväťdesiatych rokoch rozkradli. Okrem toho došlo k výmene generácií, mladí ľudia na vidieku sa do pestovania zeleniny vo fóliovníkoch nehrnú ako kedysi ich rodičia.
Nechcú si vari privyrobiť?
Tak nestojí otázka, aj keď zeleninárstvo je plné driny a odriekania. Všetko je inak ako v minulosti. Kedysi tu boli štátne podniky Zelenina a Jednota, ktoré vykupovali produkciu od prídomových pestovateľov. Zoberme si Kolárovo, kde sa vyrábali mopedy. Keď sa ľudia vrátili domov popoludní z práce, šli rovno do druhej šichty do fóliovníkov. Fungovalo to, lebo tu boli výkupne a zelenina vynášala. Ľudia si zarobili na domy, autá. Zabehnutý systém výkupu sa však po novembri 1989 rozpadol, to po prvé. Po druhé, v takých podnikoch, ako je Samsung Galanta či Nokia v Maďarsku, sa pracuje na tri zmeny, čo vylučuje intenzívne prídomové zeleninárstvo.
Prečo v deväťdesiatych rokoch nevznikla silná neštátna odbytová organizácia?
Možno preto, že sa vyrojilo neuveriteľné množstvo drobných nákupcov. Podnikaví ľudia nakúpili z družstiev staršie avie a začali zeleninu dopestovanú drobnopestovateľmi voziť do Česka alebo na sever Slovenska. V roku 1993 bolo len v okrese Komárno 160 a v okrese Nové Zámky 180 takýchto "exportérov“. Bolo to typické pre raný slovenský kapitalizmus, ale netypické pre zeleninársku veľmoc, ako je Holandsko, kde majú burzu a 20 obchodníkov so zeleninou.
Dokedy vydržal tento "systém“ výroby a obchodu zeleniny?
Dovtedy, kým sa tisícky drobnopestovateľov nechali "dojiť“ nákupcami. Prídomová výroba ako-tak fungovala do vstupu Slovenska do Európskej únie, ale to už pravidlá obchodu so zeleninou začali diktovať obchodné reťazce.
Často sa hovorí, že práve ony pochovali slovenskú výrobu zeleniny. Čo sa zmenilo s ich nástupom na trh?
No pochovali, ako pochovali. Ten, kto chce obchodovať s reťazcami, musí mať klimatizované sklady, certifikáty na dopestovanú zeleninu, deklarovať jej zdravotnú neškodnosť a jasný pôvod. Vykúpiť zeleninu "pod plachtou“, ako sa to prv robilo, bolo po príchode reťazcov nemysliteľné.
Prečo sa udržalo maďarské a poľské zeleninárstvo?
Pretože tam vo veľkých mestách, ako sú Segedín, Debrecín, Budapešť, Katovice či Varšava, vytvorili veľké centrálne trhy pre farmárov. Na ne zvážajú zeleninu malí pestovatelia a často rovno z korby auta si ju nakupujú obchodníci a majitelia reštaurácií. Takýto systém odbytu sa na Slovensku z rozličných dôvodov nepodarilo vybudovať.
Vláda má ambiciózny program, keď chce prostredníctvom pestovania zeleniny zamestnať takmer 7-tisíc ľudí. Je to reálne?
Nie som makroekonóm, ale ľudia sa už masovo nevrátia k spôsobu pestovania zeleniny, ktorý sa praktizoval pred tridsiatimi rokmi. Bránia tomu vysoké vstupné investície. Vtedy bol štátom dotovaný plyn, elektrina. Osivá a chemické ochranné prípravky boli mnohonásobne lacnejšie. Dnes je všetko iné. Ale lepšie začať teraz ako nikdy a začať treba spájaním ľudí odspodu.
Na kom možno stavať pri obnove zeleninárstva?
Nuž základnou jednotkou by mala byť poľnohospodárska firma, ktorá vlastní pôdu, má závlahu a dostatočný kapitál na rozbeh pestovania zeleniny. Celkové náklady na vypestovanie 1 ha kapusty dosahujú 8-tisíc eur, pri desiatich hektároch je to 80-tisíc eur. Ktorý podnik to dokáže robiť? Len ten, ktorý má pestovateľské know-how a kapitál.
Koľko je na Slovensku takých firiem, ako je vaša?
Necelá desiatka. Zeleninu pestujeme na 80 hektároch, ale sú aj desaťhektároví, ba aj zeleninári s menšou výmerou a uživia sa.
Koľko vám trvalo, kým ste sa vypracovali na 80-hektárovú firmu? Odkedy sa živíte výlučne zeleninárstvom?
Od roku 1993.
Čo ste robili dovtedy?
Pracoval som na železnici a ako všetci ľudia z juhu som pestoval zeleninu popri zamestnaní. Naučili ma to rodičia družstevníci. Doma bol fóliovník, keď som mal vyše 20 rokov, pustil som sa do pestovania melónov.
Kedy ste si trúfli živiť sa výlučne zeleninou?
V roku 1992 sme si s priateľom prenajali 6 hektárov pôdy. Darilo sa nám a tri roky pred vstupom Slovenska do únie prišla výhodná ponuka od českej firmy Čeroz. "Spojme sa,“ povedali vtedy páni z Čerozu. Vitazelu to veľmi pomohlo. Nedávno sme postavili krásny fóliovník, zrekonštruovali skleníkové hospodárstvo, kde sa robí zelenina na hydropónii.
Vravíte: kupujte slovenskú zeleninu, budeme mať obrobenú krajinu, zdravých a zamestnaných ľudí, ktorí nebudú opúšťať vidiek. Koľko vaša zeleninárska firma zamestnáva ľudí?
Na zeleninárskej farme v Marcelovej máme 38 stálych zamestnancov, v sezóne sa ich počet rozrastá o 40 až 50 ľudí, keď sú nárazové práce naberáme ľudí aj cez agentúry. Predávame zeleninu do troch reťazcov a ich nároky rastú. Preto sme otvorili nové distribučné centrum v priemyselnom parku pri Senci so skladovou kapacitou 4-tisíc štvorcových metrov, kde sa zamestná 60 ľudí.
Musí mať farmár 80 hektárov, aby dodával zeleninu obchodným reťazcom?
Takáto výmera nie je podmienkou. Imrich Astalos zo Zemného sa špecializuje na šalátové uhorky "hadovky“ a jeden z reťazcov si ho doslova pestuje. Astalos je príkladom toho, že ak človek dobre zainvestuje, využije eurofondy, presadí sa aj vo veľkom reťazci. Ani my sa nesťažujeme, teraz nám za kilogram bielej kapusty platia o 3–4 centy viac ako za kapustu dovážanú z Poľska. Badáme, že reťazce chcú mať na pultoch slovenskú zeleninu.
Nie je to reakcia na to, že ministerstvo pôdohospodárstva spolu s médiami vytvorili v spoločnosti atmosféru zvýšeného záujmu o slovenské produkty?
Niečo pravdy na tom bude. Je to svojím spôsobom odpoveď obchodníkov na verejnú objednávku. Ale z vlastných skúseností môžem povedať, že keď som kedysi začínal obchodovať s Carrefourom, ktorý už opustil Slovensko, vždy hľadali slovenských dodávateľov. Pravda takých, ktorí boli schopní hrať podľa ich pravidiel.
Prečo vám platí obchodný reťazec viac? Ste výrazne lepší?
Teraz prežíva boom pestovanie rajčín, robia ich úspešne aj novácki baníci. Slováci majú tú istú technológiu a odrody ako Holanďania. Výhodou slovenskej zeleniny je, že prichádza na pult čerstvá a je dozretá, nie je predčasne odtrhnutá. Kúpou slovenských výrobkov podporujeme sami seba. Videl som to pred rokmi v Dánsku. V Kodani si osem z desiatich Dánov vybralo z pultu domáce vkusne zabalené jablká, hoci sa veľkosťou a krásou nevyrovnali talianskym. Bodaj by sme boli takí patrioti ako Dáni.
Ako sa pozeráte na budúcnosť slovenského zeleninárstva?
V živote štátov aj firiem bývajú obdobia úpadku aj rozkvetu. Na to, aby sme postavili zeleninárstvo na nohy, musíme hľadať formy primerané dobe. Otvára sa nové plánovacie obdobie na roky 2014 až 2020 a zdroje z eurofondov treba využiť na posilnenie zeleninárstva. Súčasne sa žiada robiť citlivejšiu národnú politiku voči poľnohospodárstvu. Ovocinárstvu, zeleninárstvu aj vinohradníctvu ublížila politika vysokých odvodov, ktoré musia platiť firmy za dohodárov. Potrebujeme čo najviac ľudí na vidieku zamestnať a nie ich vyhnať z práce. Uznávam, že štát musí mať o financiách prehľad, ale vždy je výhodnejšie mať ľudí zamestnaných, ako platiť podporu v nezamestnanosti, ktorá ľudí ubíja a prináša aj stratu pracovných zručností.
Miroslav Sudický (48)
je úspešný slovenský zeleninár. Vyštudovaný elektrotechnik sa venuje zeleninárstvu 20 rokov. Jeho spoločnosť sa špecializuje na pestovanie hlúbovej a plodovej zeleniny.