Štát od polovice septembra štartuje hru, pri ktorej môžu ľudia po vyplnení údajov z bločkov získať 10-tisíc eur. Obchodníci po skúsenostiach so šrotovným či štátnou stavebnou prémiou tušia, že garancia štátu predáva. Preto zvažujú, že ľuďom uľahčia vypĺňanie tiketov a rovno s bločkom im pri pokladnici dajú hotový tiket.
Prečítajte si glosu Martina Kováčika Význam lotérie. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Online prepojenie pokladníc na lotériu zvažujú potravinové reťazce ako Tesco či Billa, ale aj reštaurácie alebo podniky služieb. Ak by bločková lotéria vyvolala takýto ošiaľ, je predpoklad, že sa o výdavky ľudí zníži obrat v obchodoch, ktoré bločky nevydávajú a krátia tak štát o dane. Časť ľudí totiž možno bude nakupovať tam, kde dostane zadarmo a bez námahy tiket, aby si večer pri televízore pozreli, či náhodou nevyhrali.
Lákať na lotériu začnú najprv reťazce. „Je pravdepodobné, že ak to zavedie jeden, v konkurenčnom prostredí to zavedú aj ďalšie veľké obchodné reťazce,“ myslí si analytik agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský.
Ak by obchodníci mali záujem, aby svojich platiacich zákazníkov vedeli automaticky do lotérie prihlásiť, museli by svoje pokladnice na nový systém upraviť, s čím sú spojené náklady. Už teraz denne vydajú predajne na Slovensku v priemere 10 miliónov pokladničných bločkov.
O možnosti vstúpiť do lotérie zatiaľ prejavil záujem obchodný reťazec Tesco. „S ministerstvom financií komunikujeme o tom, ako zákazníkom ponúknuť časovo a finančne nenáročnú možnosť prihlásenia bločkov, ktoré pri nakupovaní v Tescu dostanú, do lotérie. Momentálne vyhodnocujeme technické možnosti nášho pokladničného systému a náklady, ktoré by si napojenie na systém TIPOS-u vyžadovalo,“ odkázala hovorkyňa Tesca Zuzana Lošáková. Billa tvrdí, že si počká na spustenie hry a až potom zváži možné finančné náklady na zmenu pokladníc.
Do lotérie takýmto spôsobom štát skúšobne zapojil sieť predajní spoločnosti Ševt, ktorá predáva kancelárske a školské potreby. Od polovice septembra u predajcu platí, že ak nákup presiahne sumu jedného eura a zákazník o to požiada, môže predavač stlačením jedného tlačidla na pokladnici poslať bloček o zaplatení priamo do lotérie. Zákazník tak nemusí posielať esemesku, ktorá je spoplatnená sumou 12 centov, ani sa nemusí doma pripájať na internet či ísť s pokladničným bločkom do najbližšej zberne TIPOS-u, kde je poplatok 20 centov.
Podľa riaditeľa nákupu firmy Ševt Petra Valentiniho nemala spoločnosť so zavedením nového systému do pokladníc dodatočné finančné náklady. „Urobili sme to cez nášho stáleho dodávateľa, cez ktorého máme objednaný tento softvér. Túto zmenu nám urobil v rámci mesačného servisného paušálu. Neboli to pre nás žiadne náklady navyše,“ povedal Valentini. TIPOS, ktorý bločkovú lotériu prevádzkuje, investoval do technického vybavenia a spustenia celého softvéru doteraz 178-tisíc eur.
Ševt si štát vybral na skúšku. Obchodníci to kritizujú. „Mali byť od začiatku nastavené jednotné pravidlá zapojenia sa do lotérie pre obchodníkov. Ak by fungoval jednotný systém online napojenia, tak by som to možno zvážil,“ povedal majiteľ baru v širšom centre hlavného mesta Dominik Sumbal.
Podľa prezidenta Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavla Konštiaka sa však týmto cieľ bločkovej lotérie míňa účinku. „Ak sledujeme to, aby zákazník žiadal zakaždým blok, tak by ho zapojenie sa do lotérie v prvom rade nemalo nič stáť. Tým, že sú tam aj poplatky za registráciu, ľudia radšej pôjdu tam, kde to za nich obchodník urobí, a hlavne zadarmo. Nikdy tak ľudí neprevychováme, aby si za každý tovar či službu pýtali bloček ,“ tvrdí Konštiak.
Zároveň dodáva, že menší obchodníci nebudú ochotní vynaložiť náklady na zmenu svojich pokladníc. "Obávam sa, že náklady na zavádzanie systému budú väčšie, ako si môžem momentálne dovoliť. Mám stálych zákazníkov, samozrejme, že by som chcel nalákať nových, no neviem, či práve týmto, keďže všetkých viac zaujíma cena a kvalita opravy, a nie výhra v lotérii, " hovorí Štefan Múčka, ktorý prevádzkuje autoopravovňu v Bratislave.
Mesačne bude môcť vyhrať až 28 bločkov. TIPOS tak mesačne rozdá na výhry 120-tisíc eur. Prvé žrebovanie bude 30. septembra, no výhercovia budú známi až 2. októbra. Daniari totiž budú mať v prípade výhry bločku v lotérii 48 hodín na to, aby danú prevádzku, kde bol blok vydaný, aj skontrolovali. TIPOS bude žrebovať desiatich výhercov každý druhý týždeň. Každých 28 dní sa navyše bude žrebovať osem tiketov, pričom každý má byť z jedného kraja. Ľudia budú môcť potom prihlásiť svoje bločky na základe zverejnených vyžrebovaných predajní. V októbri v rámci „druhej šance“ plánuje TIPOS rozdať osem osobných automobilov značky Kia v hodnote 10-tisíc eur.
Úspechu sa bločková lotéria teší už tretí rok na Malte, kde mesačne ľudia v priemere vyhrajú spolu 60-tisíc eur. Napríklad v Gruzínsku podobná lotéria skončila po siedmich mesiacoch. Dôvodom boli zrejme voľby, po ktorých nová vláda lotériu zrušila. Na Slovensku túto hru opozícia podporuje. „Nie je to zlá myšlienka, ale viac by som sa zameral na karuselové podvody, kde unikajú oveľa väčšie sumy peňazí,“ hovorí podpredseda Mostu-Híd pre ekonomiku Ivan Švejna. Rezort financií tvrdí, že pre túto oblasť pripravuje napríklad kontrolný elektronický výkaz DPH.
Obchodníci sa však obávajú, že najmä starší ľudia si budú v obchodoch pre výhru rozdeľovať nákupy na menšie časti, čím by sa mohli tvoriť pri pokladniciach dlhé rady. „Je veľmi ťažké povedať, ako to v praxi bude naozaj prebiehať. Ľudia si už dnes, z mnohých dôvodov, pýtajú viac bločkov pri pokladnici. Napríklad pri nákupe pre rodinu, kolegov vo firme a podobne. Ak by to kvôli lotérii presiahlo hranicu, za ktorou už rozdeľovanie nákupov na časti bude obmedzovať ostatných nakupujúcich, určite zvážime ďalšie kroky,“ povedala Martina Kovacs, marketingová manažérka Billa Slovensko.
Zaujímavosťou je, že napríklad v Taliansku zaviedli v roku 2011 bločkovú lotériu v samotných supermarketoch. V prípade, že Talian nechá v obchode za tovar viac ako 30 eur, bude zaradený do žrebovania o pracovné miesto pokladníka alebo predavača na polovičný pracovný úväzok v danom obchode. Takto krajina bojuje s nezamestnanosťou, ktorá v tomto roku prevyšuje 12-percentnú hranicu. Od začiatku krízy prišlo o prácu vyše 700-tisíc Talianov. Práve zavedenie tejto lotérie podľa agentúry Bloomberg pomohlo aj samotným obchodníkom a maloobchodným tržbám, až 90 percent všetkých nákupov je momentálne v týchto supermarketoch vyšších ako 30 eur. Do lotérie sa v začiatkoch pridali len dva obchodné reťazce, postupne sa v tomto roku plánujú pridávať ďalšie. U nás sa o podobnej lotérii v obchodoch, kedy sa bločky budú vymieňať za dočasnú prácu, neuvažuje.