Aj keď ide zatiaľ len o alternatívu, ktorej realizácia je málo pravdepodobná, projekt už čelí veľkej kritike. Podľa vodákov za ním stojí betónová loby. Z ich úst tiež znie: je to odvrátenie pozornosti od zámeru budovať ropovod a Rakúšania stavať priehrady aj tak nikdy nedovolia. Načo vlastne bude postavenie priehrady dobré bez ziskového predaja elektriny? Akurát sa podľa vodákov znehodnotia zdroje pitnej vody, ohrozia obyvatelia Bratislavy bývajúci pod vodným dielom a zničia vodné športy.
V tomto duchu sa niesli názory ľudí protestujúcich v stredu večer proti plánovanému postaveniu vodného diela priamo v Bratislave. "Chceme dosiahnuť, aby sa plány na postavenie priehrady Pečniansky les spolu s prečerpávacou stanicou Devínsky lom dostali preč z navrhovanej stratégie energetickej politiky,“ povedal Juraj Kadnár, predseda Občianskeho združenia Karloveská zátoka. Spomínanú stratégiu bude vláda schvaľovať už túto jeseň.
"Podľa zverejnených plánov by voda z elektrárne tiekla priamo do Karloveského ramena, čím by o možnosť bezpečne trénovať prišlo zhruba sto detí,“ pokračoval Kadnár. Svoju úspešnú kariéru v tejto zátoke začínali napríklad olympijskí víťazi vo vodnom slalome bratia Hochschornerovci. "Tí jediní by zvládli trénovať aj v silnom prúde vytvorenom vodnou elektrárňou,“ skonštatoval Juraj Pucher z Klubu vodných športov Karlova Ves. Bežní ľudia by však na pokojné člnkovanie popri brehu Dunaja mohli rovno zabudnúť.
"Dvojičky majú tréning, a tak na tento protest nemohli prísť. Sme však proti postaveniu vodného diela v Bratislave, znamenalo by to totiž koniec vodných športov priamo v hlavnom meste, čo by bola škoda,“ povedala mama olympijských víťazov Gabriela Hochschornerová. Pre ohrozenie zdrojov pitnej vody s výstavbou priehrady nesúhlasí ani podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja Martin Berta (KDH). "Zdvihnutie hladiny Dunaja o niekoľko metrov zvýši tlak na dno rieky a spôsobí väčšie presakovanie nečistôt do spodných vôd,“ upozornil Berta.
Ohrozené by tak boli vodné zdroje ostrova Sihoť nachádzajúceho sa medzi Karloveským ramenom a hlavným tokom Dunaja. Na ostrove boli prvé studne vyhĺbené už v roku 1886 a dnes slúžia ako vodný zdroj pre mestské časti Karlova Ves, Staré Mesto a Devín. "Podľa chemických rozborov patrí táto voda medzi najkvalitnejšie nielen na území Bratislavy, ale celého Slovenska,“ uviedla starostka Devína Ľubomíra Kolková.
Nespokojní občania tak plánujú začať petíciu proti výstavbe vodného diela Bratislava. "Nesúhlas ľudí je jedinou možnosťou, ako presvedčiť politikov o nevybudovaní priehrady,“ zhodnotil Pucher. Ľavicová vláda momentálne nepočíta s okamžitým budovaním vodného diela Bratislava. Ministerstvo hospodárstva má vybudovanie priehrady len v dlhodobých energetických plánoch Slovenska. "Podľa zverejnených štúdií by vybudovanie vodného diela spolu s elektrárňou vyšlo na 2,2 miliardy eur. To je príliš veľa peňazí, a tak otvorenie tejto témy môže slúžiť na odvrátenie pozornosti od budovania ropovodu cez hlavné mesto,“ uviedol Miroslav Dragun z Občianskeho združenia Nie ropovodu.
Z ekonomického pohľadu sa ochranári výstavby priehrady priamo v Bratislave tak skoro nemusia obávať. Pri danom vodnom diele sa počíta s výkonom 135 megawattov a výrobe 900¤000 MWh elektriny ročne. Základné ceny vyrobenej elektriny aktuálne na trhu dosahujú okolo 35 eur za MWh, čo je zhruba polovičná úroveň ako pred niekoľkými rokmi. Ak by dielo vyrábalo v stálom režime, zinkasovalo by ročne za predanú elektrinu asi 32 miliónov eur. Ekonomická návratnosť investície za stámilióny eur by pri takýchto tržbách bola nereálna. Navyše pri súčasnom šetrení verejných financií nie sú v rozpočte Slovenska voľné miliardy eur na vybudovanie vodného diela.