Sucho zdecimovalo úrody jesenných plodín a horúčavy znížili aj výrobu mlieka a mäsa. Štát už čelí žiadosti hydinárov, aby im pomohol vykryť 15-percentné straty vyvolané extrémnymi horúčavami.
Nemusí to byť posledná žiadosť. Poľnohospodári už signalizovali obrovský nedostatok krmovín a výpadky v produkcii kukurice, zemiakov, cukrovej repy. Susedné Rakúsko nemenej postihnuté suchom a tropickými teplotami ako Slovensko už napríklad poskytlo svojim farmárom príspevok na zakúpenie krmív. Možnosti slovenskej ekonomiky sú však neporovnateľne slabšie, a tak sotva možno očakávať, že štát naleje do postihnutých hospodárstiev také prostriedky ako alpská krajina.
„Frekvencia extrémnych prejavov počasia rastie a pomaly niet teplotne a zrážkovo normálneho roka. Je najvyšší čas, aby sa dôsledky raz dlhotrvajúceho sucha, inokedy záplav, silných mrazov či víchric riešili systematicky a nie ad hoc od prípadu k prípadu,“ tlmočí názor Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory jej hovorca Stanislav Nemec.
Nemec poukázal na posledné nesystémové riešenie z roku 2010, keď Slovensko čelilo mimoriadne vysokým zrážkam. V najúrodnejších oblastiach krajiny napršalo vtedy od 1 000 do 1 200 milimetrov vody na štvorcový meter. Vysoké vody zničili úrodu na desaťtisícoch hektárov. Poľnohospodári vyčíslili škody na rastlinnej produkcii za najmenej 120 miliónov eur.
Štát vtedy roľníkov odškodnil 5 miliónmi eur. Nešlo o mimoriadny príspevok, ale o peniaze, ktoré rezort jednoducho získal tak, že prestal financovať iné menej potrebné aktivity. Podľa Nemca šlo len o náplasť na najväčšie rany, už aj preto, že podniky dostali odškodné s takmer ročným oneskorením.
Ak chce Slovensko dosiahnuť aspoň 80-percentnú sebestačnosť v kľúčových rastlinných a živočíšnych produktoch, potom musí paralelne s oživovaním výroby vytvárať aj mechanizmus minimalizujúci škody. Prostriedkom by malo byť vytvorenie Rizikového či katastrofického fondu a súčasne zvýšené poistenie sa poľnohospodárov proti živelným udalostiam.
„Rakúsko zvláda extrémne prejavy počasia s menšími otrasmi aj preto, lebo väčšina, a to až 85 percent tamojších farmárov je poistená nielen proti mrazom, ľadovcu, víchrici, ale aj ďalším živelným udalostiam. Na porovnanie, na Slovensku sa poisťuje len jedna tretina poľnohospodárov,“ porovnal prístup k eliminácii rizík riaditeľ Agra poisťovne Dalibor Bán.
Rakúšania dosiahli vyššie poistenie svojich farmárov tak, že časť poistného, a to až do výšky 50 percent, kryjú z verejných zdrojov. Jednu polovicu z nich hradí vláda vo Viedni a druhú polovicu príslušná spolková krajina. V praxi vychádza poistné na 30-hektárovú farmu okolo tisíc eur, z čoho samotný farmár platí 500 eur. V priebehu posledných 15 rokov stúpol podiel poistených farmárov o jednu tretinu.
Príspevky k poistnému dáva aj Slovensko, príspevok štátu hradený zo štátnej pomoci však mimoriadne kolíše. Kým v roku 2009 a 2010 bol 50, resp. 47,5 percenta, v roku 2011 nula, v roku 2012 iba 7,5 percenta a tohto roku opäť nula. Nemožno sa potom čudovať, že poistné si spravidla dovolia len dobre hospodáriace firmy, ktoré pamätajú na „zadné vrátka“.
Pokiaľ ide o rizikový fond, Rakúšania ponúkajú riešenie, ktoré by bolo spoločensky priechodné určite aj na Slovensku. „Nemajú špeciálny fond vytvorený len na krytie rizík poľnohospodárov, ale hradia z neho škody, ktoré spôsobujú snehové lavíny, záplavy či sucho, všetkým občanom. Na jeho tvorbe sa však podieľajú odvodmi všetci zarábajúci Rakúšania,“ povedal Dalibor Bán. Preto teraz Rakúsko bez väčších problémov vyčlenilo „krmovinový príplatok“ pre farmárov poškodených suchom, tak ako predtým poskytlo pomoc z tohto fondu pre občanov, ktorým poškodili majetok jarné záplavy.
Cesta k nejakej forme zaisťovacieho fondu sa otvára aj Slovensku. Stanislav Nemec z poľnohospodárskej samosprávy upozorňuje, že v novom plánovacom období pre roky 2014 až 2020 bude možno čerpať z Programu rozvoja vidieka aj peniaze na zabránenie škodám, ktoré prinesie počasie. „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka rokuje so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou. Na stole je už aj pracovný návrh, ale konkrétne riešenie ešte nepadlo,“ povedal hovorca rezortu pôdohospodárstva Peter Hajnala.