Podľa nedávno zverejnenej Zelenej správy netvoria mladí ľudia vo veku do 34 rokov ani len jednu pätinu z ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve.
„Poľnohospodárstvo mladým nevonia, spája sa s ním veľa driny a málo peňazí. Vidiek najmä v okrajových oblastiach Slovenska sa vyľudňuje, počtom rastú len prímestské obce, obyvateľom ktorých však začína poľnohospodárstvo prekážať, pretože je hlučné, z polí sa práši a z fariem sa pri vetre šíri prach,“ takto charakterizovali vzťah súčasníkov k poľnohospodárstvu účastníci konferencie Mladí slovenskí farmári, ktorú pripravila spoločnosť Poľnoinfo.
„Slovensku chýba kontinuita, pestovateľská a chovateľská tradícia je narušená,“ konštatoval šéf Združenia mladých farmárov na Slovensku Bálint Pém. Na jednej strane za to môže kolektivizácia slovenského poľnohospodárstva a potom pozvoľný rozpad družstiev v uplynulých dvadsiatich rokoch. Lenže aj v krajinách, ktoré nemali socialistickú poľnohospodársku skúsenosť, ako napríklad v Taliansku, zápasia s udržaním mladých ľudí na vidieku.
„V období rokov 2008 až 2013 odišlo v Taliansku do dôchodku 40-tisíc farmárov, ale nahradilo ich iba 20-tisíc mladých farmárov,“ povedala stála predstaviteľka Slovenska vo FAO – Organizácii OSN pre poľnohospodárstvo a výživu Marieta Okenková. Talianska vláda teraz napríklad organizuje stretnutia starých a mladých farmárov, aby sprostredkovala prevzatie fariem a zabránila vyľudneniu vidieckych oblastí.
Presný počet mladých farmárov na Slovensku nie je známy. Podľa Péma aj preto, lebo chýba zákonná definícia pojmu farmár. „Keby sme si pod ním predstavili mladého muža alebo ženu, čo hospodári na vlastnom hospodárstve alebo má založenú spoločnosť s ručením obmedzeným zameranú na poľnohospodárstvo, mohlo by byť takých ľudí nie viac ako tisíc,“ uvažuje Bálint Pém.
Nové programovacie obdobie na roky 2014 až 2020 pritom otvára možnosti pre mladých podnikavých farmárov. Hoci ešte nie je reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky schválená, je podľa Dušana Chreneka, vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, celkom isté, že mladí dostanú zvýšené podpory. V slovenských podmienkach by sa to malo prejaviť vo zvýšených priamych platbách a tiež v podpore projektov mladých farmárov.
„Ak mladý farmár obháji svoj podnikateľský projekt na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, otvára sa mu cesta k tomu, aby získal na jeho realizáciu podporu vo výške 70-tisíc eur,“ vysvetľuje Pém. Poľnohospodár začiatočník by mohol získať povedzme 35-tisíc eur od platobnej agentúry, ktoré by boli dostatočnou zárukou pre komerčnú banku na poskytnutie druhých 35-tisíc eur.
Peniaze môžu poslúžiť na nákup pôdy, strojov, technológií. Bálint Pém odporúča nasmerovať podnikanie do oblastí mimo záujmu veľkovýroby. Môže to byť pestovanie napríklad maku, strukovín, potravinárskej kukurice alebo chov oviec, kôz, husí. Veľkosť farmy, sadu a vinohradu závisí od toho, o aký druh produkcie ide.
Napríklad úspešná pestovateľka maku Gabriela Čechovičová z Jarnej pri Trnave má 50-hektárovú farmu, ktorú obrába so synom. Mak nepestuje na celej výmere, viac pôdy potrebuje na striedanie plodín.
Rozletu mladých farmárov často bráni nevysporiadané vlastníctvo k pôde. „Čo z toho, že máte na papieri desať hektárov pôdy, keď parcely sú roztrúsené po celom chotári a súčasní užívatelia bránia farmárovi vo vstupe na pozemok? Preto by bolo treba urýchlene pokročiť v sceľovaní pozemkov,“ myslí si Bálint Pém. Aj Slovenský pozemkový fond by pomohol mladým farmárom, keby vypisoval súťaže na mieru nielen veľkých poľnohospodárskych podnikov, ale bral do úvahy aj možnosti mladých podnikateľov na pôde.