„Bolo by to dobré politické aj manažérske rozhodnutie,“ vyjadril sa už v utorok pred poslancami parlamentného hospodárskeho výboru Malatinský. Ficov kabinet má medzi svojimi prioritami prijateľné ceny energií. Podľa šéfa hospodárskeho rezortu je vláda schopná prípadnú stratu z predaja plynu akceptovať. Plyn by tak mal byť najmä pre domácnosti lacným palivom.
Vládny kabinet schválil kúpu 49-percentného podielu Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Štát sa tak stane jediným akcionárom v materskej spoločnosti SPP, čím ovládne cenotvorbu zemného plynu pre odberateľov. „Získavame totálnu kontrolu nad cenami plynu. Nemusíme sa obávať, že by prišlo k nejakému zvyšovaniu cien plynu pre domácnosti od začiatku budúceho roka,“ povedal na tlačovej besede po rokovaní vlády premiér Robert Fico. Tak premiér, ako aj minister hospodárstva Tomáš Malatinský, pripustili, že materská spoločnosť má vďaka regulácii cien plynu pre domácnosti stratu. Štát tak kúpou akcií SPP od českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH) preberie dlh vo výške 59 mil. eur. To podľa vládnych predstaviteľov bude jediná cena za kúpu slovenského dominantného dodávateľa plynu. Dlh by sa mal postupne sanovať aktívami, ktoré získa štát kúpou 49-percentného podielu SPP. Ide napríklad o získanie zásob v zásobníkoch plynu, či o možnosť vyrokovať s Gazprom lepšie nákupné ceny za dodávku plynu. V dcérskych spoločnostiach SPP, a to v SPP-distribúcia a Eustream, zostávajú podiely nezmenené. EPH tak bude naďalej kontrolovať 49-percentný podiel v spomínaných dcérach. Štát v nich bude kontrolovať majoritný podiel, ale bez manažérskej kontroly.
Fico: Získavame kontrolu nad cenami plynu
Ešte pred mesiacom Malatinský pre Pravdu vyhlásil, že štát by 49-percentný podiel zahraničných vlastníkov kúpiť nemal. Obrat v názore zdôvodňuje tým, že ruský Gazprom Export prisľúbil zľavu na plyn. „Tiež sa zmenili podmienky Energetického a průmyslového holdingu. Uvažujeme o takom modeli, keď by sa podnik kupoval za euro a na štátny rozpočet by tak transakcia nemala žiadny vplyv,“ podčiarkol minister hospodárstva. Pôvodne mal štát za podiel v podniku zaplatiť 60 miliónov eur.
Zníženie kúpnej ceny sa má podľa Malatinského vykompenzovať dlhom v materskej časti. O ďalších podrobnostiach však zatiaľ hovoriť nechcel.
Keď vláda kúpu odklepne, ceny plynu pre domácnosti sa po desiatich rokoch od privatizácie počas Dzurindovej vlády dostanú naspäť do rúk štátu.
Príležitosť na kúpu podielu vznikla po tom, čo nemeckí a francúzski privatizéri svoj 49-percentný podiel v skupine SPP predali zhruba za 2,5 miliardy eur do rúk českých finančníkov. Potrebovali totiž na to súhlas štátu. Vláda, ktorá na strategický podnik napriek vlastníctvu 51 percent akcií má od privatizácie malý vplyv, si dala podmienku, že chce viac hovoriť do chodu firmy. Český investor tak ovládne dve zvyšné činnosti – distribúciu plynu po Slovensku a tranzit na západ.
V prípade predaja plynu od SPP sa dlhodobo hovorí o tom, že ide o stratovú činnosť. Šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík to doteraz odmietal, Tomáš Malatinský však na včerajšom zasadnutí výboru hovoril o presnom opaku. „Bez ďalšieho komentára môžem povedať, že predaj zemného plynu domácnostiam je zregulovaný tak, že je stratový,“ vyjadril sa minister. Holjenčík jeho slová komentovať nechcel. „Nebudem sa vyjadrovať k slovám, ktoré som na vlastné uši nepočul a nemám k nim podklady,“ povedal šéf úradu, ktorý ovláda ceny plynu, tepla, elektriny a vody pre domácnosti na celom Slovensku.
Aj napriek stratám by však v priebehu dvoch rokov mal SPP podľa Malatinského začať na plyne zarábať. V súčasnosti stráca veľké sumy, lebo v minulosti pod vedením francúzskych a nemeckých manažérov podpísal kontrakt na odber príliš veľkého objemu plynu, za ktorý musí zaplatiť, aj keď ho neodoberie. V priebehu niekoľkých rokov by sa to však malo zmeniť.
Práve súčasné kontrakty s Rusmi spôsobujú, že na trhu je prebytok plynu, ktorý potom kupujú a ďalej predávajú alternatívni predajcovia. Tí tak dokážu byť lacnejší ako SPP a tiež zarobia napriek tomu, že dominantní plynári hovoria o stratovom predaji plynu. Ak prebytky plynu v budúcnosti na trhu nebudú a štát by po ovládnutí SPP držal ceny príliš nízko, priestor na biznis pre alternatívnych predajcov by sa znížil a situácia by mohla vyvolať spory.
Niektorí opoziční poslanci však aj napriek týmto ministerským vyhláseniam zámer ovládnuť podnik kritizujú. „Takéto rozhodnutie by nemalo žiadnu logiku, pretože ceny plynu bude aj naďalej ovládať regulačný úrad,“ podotkol napríklad predseda hospodárskeho výboru Ján Hudacký (KDH). Pochybnosti o výhodnosti kúpy SPP vyslovil aj exminister hospodárstva Juraj Miškov (nezaradený). „Manažovanie podniku v réžii štátu ma nenapĺňa optimizmom. Koniec koncov stačí, ak sa pozrieme na Cargo, ktoré je v hlbokej strate, a vláda v tomto prípade uvažuje o privatizácii,“ odôvodnil Miškov.
Poslankyňa Helena Mezenská (OĽaNO) zas varovala pred zvyšovaním zadlženia SPP, ktoré sa podľa nej skôr či neskôr prejaví vo zvyšovaní cien plynu. Podpredseda hospodárskeho výboru Maroš Kondrót (Smer) však tieto slová odmietol. „Keby sa Slovenský plynárenský priemysel rozhodol, mohol by všetky svoje súčasné dlhy okamžite splatiť. V energetickom sektore majú firmy oveľa väčšie dlhy, nie je na tom nič nenormálne,“ spresnil Kondrót.
Za českým holdingom EPH stojí najmä česká finančná skupina PPF vlastnená miliardárom Petrom Kellnerom. Menšie podiely majú aj slovenskí finančníci J&T a šéf holdingu Daniel Křetínský. Do ich vstupu firmu ovládala francúzska spoločnosť GdF Suez spolu s nemeckým E.ON Ruhrgasom. Českí finančníci tiež kúpili podiel v Stredoslovenskej energetike, ktorý za Dzurindovej vlády privatizovala francúzska Electricité de France.