Máme najštedrejší 2. pilier. Úspory znárodnili aj Poliaci

, 08.09.2013 20:00, aktualizované: 09.09.2013 08:00
Bratislava, Most SNP, Bratislavský hrad
Slovensko má v regióne najsilnejší druhý dôchodkový pilier. Autor:

Slovensko má v regióne najsilnejší druhý dôchodkový pilier. Aj napriek vlaňajšiemu zníženiu odvodov z hrubej mzdy na súkromné penzie z deviatich na štyri percentá.

Iné štáty myslia na súkromné penzie ľudí ešte menej. Najnovšie Poliaci znárodnili časť úspor pod správu štátu. V Česku je druhý pilier nepovinný a je oň malý záujem a v Maďarsku ho vláda už znárodnila celý.

O tom, či druhý pilier prežije, sa často diskutuje aj na Slovensku. Výhodou systému je, že o niekoľko rokov pri starnutí obyvateľstva odbremení od výdavkov Sociálnu poisťovňu, ktorá by inak musela penzie znižovať, alebo by sa predĺžil vek odchodu do dôchodku. V súčasnosti však odvody na súkromné penzie vytvárajú štátu deficit a v čase nutnosti poklesu verejného dlhu má tak krajina problémy s vyplácaním penzií pre súčasných dôchodcov.

Vláda v budúcom roku prezidentských volieb s obmedzovaním druhého piliera neuvažuje. V ďalších rokoch to však nie je vylúčené o to viac, že Poliaci sú v podobnej ekonomickej situácii ako my. „Poliaci majú dlh porovnateľný so Slovenskom a neboli nijako tlačení do takéhoto riešenia,“ povedal Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Inak to bolo v Maďarsku. „Tam si Viktor Orbán mohol vybrať buď bankrot krajiny, alebo znárodnenie druhého piliera,“ pokračoval Baláž.

Znárodnenie penzijných úspor v Poľsku sa bude týkať všetkých dlhopisových fondov. Súkromným správcom penzií zostanú len akciové dôchodkové fondy. Poliaci takto získané miliardy zlotých plánujú využiť na podporu ekonomického rastu krajiny.

Tým si vyslúžili kritiku ekonómov, lebo v súčasnosti síce získajú viac zdrojov na podporu ekonomiky, ale o pár desiatok rokov pri odchode do penzie budú vlastné úspory ľuďom chýbať. „Argument o vysokej nákladnosti súkromného penzijného systému pre Poliakov je pravdivý, ale poplatky v druhom pilieri sa mohli zreformovať podobne ako na Slovensku,“ dodal Baláž.

Slovenskému druhému pilieru môže vo výške odvodu konkurovať len český 3-percentný odvod, ku ktorému si sporitelia musia povinne doplatiť ďalšie dve percentá. Dodatočné dve percentá z príjmu môžu do druhého piliera odviesť aj Slováci.

Vláda Roberta Fica v súčasnosti druhému pilieru najviac vyčíta jeho nízke výnosy. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky patriaceho pod ministerstvo financií by dlhopisové fondy pri kopírovaní vývoja na burzách zarobili za posledný rok takmer 10 percent. V realite sa výnosy pohybovali v rozmedzí od 0,4 percenta do 2,1 percenta v závislosti od konkrétneho fondu. Ak by dôchodkové správcovské spoločnosti zhodnocovali peniaze sporiteľov podľa predstáv štátu, ľudia by mali na svojich účtoch o desiatky až stovky eur viac.

Vyššie zisky aj odmeny

„Začíname diskutovať o tom, že ak by dôchodkové správcovské spoločnosti porazili štátom stanovený benchmark (hranicu zisku), mali by viac peňazí z dosiahnutých výnosov. Takéto riešenie je v prospech ľudí s úsporami v druhom pilieri, lebo ich peniaze by sa zhodnocovali oveľa viac ako doteraz,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian. Za posledný rok sa totiž majetok napríklad vo výške 10-tisíc eur v niektorom z dlhopisových fondov v priemere zhodnotil o 1,1 percenta, čo pre sporiteľa znamenalo zisk 110 eur. Ten istý klient by zarobil viac ako 950 eur, ak by dôchodkové správcovské spoločnosti dokázali prekonať štátom stanovený optimálny zisk na úrovni 9,5 percenta.

V takomto prípade štát uvažuje nad zvýšením poplatku za zhodnotenie úspor tak, aby sporiteľom zostalo na účtoch viac peňazí a zároveň správcovia penzií boli viac motivovaní k lepším zárobkom ako dnes. „Každá možnosť zarobiť je motivujúca, keďže poplatky išli od vzniku druhého piliera o 61 percent dole,“ povedal Viktor Kouřil, generálny riaditeľ VÚB Generali. Dnes sú totiž poplatky za zhodnotenie vypočítavané z koeficientu 0,1 bez ohľadu na výšku zárobku konkrétneho fondu. „Zatiaľ ešte nie je stanovené, ako sa budú poplatky meniť, rozbieha sa len diskusia o možnom nastavení s tým, že konečný návrh by mal prísť v druhom polroku budúceho roka po vyriešení anuitnej novely,“ spresnil Burian.

Správcovia penzií nesúhlasia

Teda zvyšovanie motivácie k lepšiemu zhodnocovaniu peňazí uložených v druhom pilieri príde na rad až po vyriešení podmienok vyplácania doživotných penzií. Ministerstvo práce bude musieť dovtedy vyriešiť viacero problémov. Dôchodkové správcovské spoločnosti totiž nepovažujú za objektívne stanovenú aktuálnu hranicu optimálneho zisku z dielne Inštitútu finančnej politiky. „Expost stanovené benchmarky, dúfajme, že nie cielene, navodzujú pocit, že fondy zhodnocujú pod svoje možnosti. Fondy sa teda neodchyľujú od benchmarkov, naopak, benchmarky boli spätne skonštruované tak, že sa odchyľujú od fondov,“ zhodnotil Stanislav Žofčák, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.

Štátny tajomník Burian ubezpečuje, že konečné benchmarky budú stanovené vopred tak, aby ich dôchodkové správcovské spoločnosti mohli reálne poraziť. „Teraz sa ešte len začína diskutovať o zostavení konkrétnej metodiky. Systém plánujeme nastaviť tak, aby dôchodkové správcovské spoločnosti dostávali vyššie poplatky len v prípade dosahovania zisku,“ uzavrel Burian. Pri prepade trhov tak, ako to bolo začiatkom finančnej krízy v roku 2009, by totiž aj štátom stanovený benchmark skončil v mínuse a súkromní správcovia penzií by teoreticky mohli mať viac peňazí za dosiahnutie nižšej ako trhovej straty.

Poľské prekvapenie

Naši severní susedia prevedú pod správu štátu všetky peniaze uložené v dlhopisových fondov druhého piliera. „Systém druhého piliera je postavený na raste verejného dlhu a zároveň je príliš drahý pre sporiteľov,“ povedal poľský premiér Donald Tusk pre Reuters. Ten tak plánuje miliardový majetok nachádzajúci sa v súkromných dlhopisových fondoch previesť pod správu štátnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. „Zmeny v penzijnom systéme by mali znížiť verejný dlh krajiny približne o 8 percent hrubého domáceho produktu (HDP),“ priblížil poľský minister financií Jacek Rostowski. V minulom roku sa verejný dlh Poľska dostal na úroveň 52,7 percenta HDP.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úspory #II. pilier #dôchodky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk