Plánovanie diaľnic trvá dlhšie ako ich výstavba

, 09.09.2013 12:00
Cesta, cesty, doprava, diaľnica, zápcha, auto,...
Ilustračné foto Autor:

Naplánovať, ako bude kvalitná štvorprúdovka reálne vyzerať, trvá často dlhšie ako jej výstavba. Príkladom je najnovšie aj nultý obchvat Bratislavy, diaľnica D4, o ktorej rozpráva niekoľko vládnych garnitúr, ale ani jedna zatiaľ nepoložila základný kameň stavby.

Na to, aby sa diaľnice začali budovať, sú totiž potrebné štúdie realizovateľnosti, stanoviská o vplyve stavby na životné prostredie, musí sa vypracovať projektová dokumentácia, treba vykúpiť pozemky, získať stavebné povolenie, ale najmä vyhlásiť verejnú súťaž na zhotoviteľa diaľnice.

Proces často naťahujú aj protesty ľudí či ochranárskych organizácií alebo námietky neúspešných uchádzačov na Úrade pre verejné obstarávanie. Hoci o stavaní D4 a ďalej nadväzujúcej rýchlostnej cesty R7 hovoril ešte exminister dopravy Ľubomír Vážny, podľa najnovších odhadov by sa bratislavský obchvat mal začať stavať do dvoch rokov.

"Momentálne je poradou vedenia ministerstva schválený projektový zámer. V ňom konštatujeme, že tento projekt je potrebný a treba ho začať stavať čo najskôr. Teraz začíname pripravovať podklady pre súťaž na poradcu. Následne, počítame rok 2014, sa bude vypracovávať štúdia realizovateľnosti. Odhadujeme, že súťaž na samotného koncesionára by sa mohla začať niekedy na začiatku roku 2015. Optimisticky by sme ju v tom istom roku chceli aj ukončiť a rovno aj začať s realizáciou tohto projektu,“ odhaduje časový plán Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.

Rezort tvrdí, že z eurofondov sa diaľničný obchvat stavať nebude. "Jedinou možnosťou je verejno-súkromný PPP projekt,“ dodáva Kóňa. Jeho cena by mala byť 1,3 miliardy eur. Úsek od Jaroviec po Raču v dĺžke 27 kilometrov sa začne stavať v roku 2015 a hotový bude v roku 2019. Do roku 2022 sa postavia zvyšné časti D4, prechádzajúce cez Záhorskú Bystricu a Devínsku Novú Ves. Diaľnica D4 však nie je jediným prípadom, keď plánovanie trvá dlhšie ako výstavba.

Rovnako je to aj v prípade rýchlostnej cesty R7. Dva alternatívne varianty trasy spôsobili, že štát dlho nevedel nájsť zhodu so samosprávami či s ochranármi. Vážny presadzoval variant C, samostatnú stavbu obchvatu obcí Rovinka a Dunajská Lužná, nezávislú od výstavby diaľnice D4 a samostatne prevádzkyschopnú. Jeho nástupca Ján Figeľ (KDH) chcel stavať podľa variantu A, ktorý sa bude začínať v úseku uvažovanej diaľnice D4, ďalej bude pokračovať východne v tesnej blízkosti chránených Dunajských luhov, prechádzať cez Košariská a minúť by mal aj obytnú zástavbu v Dunajskej Lužnej.

Nakoniec sa k tomuto trasovaniu po zvážení priklonil aj terajší minister dopravy Ján Počiatek a súhlasné gesto dal aj bratislavský župan Pavol Frešo (SDKÚ). Rýchlocesta R7 by sa tak mala začať stavať o dva roky. Pokračujúce úseky až do Dunajskej Stredy prídu na rad podľa plánu diaľničiarov v rokoch 2015 až 2016 a dokončia sa v roku 2018. Rýchlostná komunikácia R7 by sa mala financovať cez verejno-súkromný PPP projekt.

Na začiatok výstavby čakajú aj mimoriadne potrebné úseky diaľnice D1. Napríklad úsek okolo Ružomberka, od Hubovej po Ivachnovú, sa mal začať stavať už na jeseň 2011. Pre námietky a ustavičné prehodnocovanie súťažiacich sa stále nezačalo. Výstavba liptovskej diaľnice má pritom trvať tri roky. Dlhoročná polemika o krivkách diaľnice odsúva aj výstavbu D1 Turany – Hubová. Už od roku 2002 ministerstvo životného prostredia odporúčalo tunelový variant. Neskôr, v roku 2005, štát preferoval trasu po povrchu a presviedčal o nej ochranárov aj Brusel. Nedávny zosuv pôdy v Šútove však spôsobil, že nakoniec sa diaľnica predsa len postaví tunelom. Kedy sa však začne jej výstavba, je otázne, nie sú hotové dokumentácie ani prieskumy. Možno to bude až rok 2020.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Bratislava #diaľnice #obchvat
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku