Tieto finančné zdroje stačia súčasným starobným penzistom na priemerný dôchodok 389,48 eura. Odvody pracujúcich ľudí sústredené v Sociálnej poisťovni však už dnes nestačia na vykrytie penzií a štát plánuje v tomto roku sanovať vzniknutú dieru sumou 689 miliónov eur.
„Keď sa pozriem do budúcnosti, penzijný systém sa bude musieť premeniť na sociálnu dávku,“ povedal Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. O pár desiatok rokov všetci pracujúci budú zrejme dostávať rovnaký základný dôchodok bez ohľadu na výšku ich súčasného príjmu. „Štát teda musí daňovo podporovať súkromné formy sporenia na dôchodok ako druhý alebo tretí pilier,“ pokračoval Baláž.
Podľa demografických modelov nielen na Slovensku, ale v celej západnej Európe nie je možné zastaviť trend klesajúcej pôrodnosti. „Priebežný systém je pyramídovou hrou postavenou na predpoklade, že vždy bude dosť pracujúcich platiacich dostatočne vysoké odvody, aby penzisti dostali dostatočne vysoký dôchodok,“ uviedol ekonóm Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Na porovnanie, v roku 1950 na Slovensku jedna žena v priemere porodila 3,5 dieťaťa. S príchodom kapitalizmu tento pomer klesol na súčasných 1,4 novorodenca. „Žiadnemu vyspelému štátu sa nepodarilo zvýšiť pôrodnosť na udržateľnú hranicu 2,1 až 2,2 dieťaťa na jednu ženu v plodnom veku. Pôrodnosť klesá dokonca aj v moslimských krajinách ako Irán,“ priblížil Baláž. Zvrátenie tohto trendu je ťažké, lebo v komunizme dal štát mladým ľuďom byt, pracovať museli všetci a v televízií bolo len pár kanálov. Dnes majú mladé ženy oveľa viac možností vzdelávania, cestovania, a tak sa pôrod prvého dieťaťa čím ďalej, tým viac približuje k dosiahnutiu tridsiatky.
Ďalším možným riešením problému získania dostatku pracovníkov na dôchodky je prisťahovalectvo. Slovensko je totiž stále pre veľa obyvateľov planéty krajinou s nadpriemernou životnou úrovňou, s dostupným zdravotníctvom a bezplatným školstvom. „Skúsenosti z vyspelých krajín hovoria, že prisťahovalci sú prínosom, pokiaľ ich do krajiny pritiahne motivácia žiť a pracovať, a nie štedrý sociálny systém,“ zhodnotil Baláž.
Slovensko by sa malo zamerať na lákanie kvalifikovanej pracovnej sily, pričom by muselo obstáť v konkurencií Nemecka. Vzor slovenskej ekonomiky dnes k sebe mozgy z celého sveta láka hlavne na vyššie platy a možnosti kariérneho rastu. „Imigrácia na Slovensko je relatívne nízka, priebežný pilier sa na základe doterajšieho vývoja nemôže spoliehať na prílev veľkého počtu nových pracujúcich,“ odhadol Ďurana.
Ľudia sa tak budú musieť v budúcnosti spoliehať hlavne na vlastné úspory a majetok. „Ani prvý, ani druhý pilier nie sú garanciou slušných dôchodkov. Pracujúci by sa na tieto dva zdroje nemali plne spoliehať,“ upozorni Ďurana. Stále tiež platí, že najlepším zabezpečením na staré kolená je fungujúca rodina. Štát tiež uvažuje nad tým, že by sa o občanov postaral výmenou za ich byt. Nehnuteľnosti sa tiež dajú predať alebo prenajať, čím si penzisti môžu finančne prilepšiť v domove dôchodcov.
V prípade druhého piliera sú peniaze investované na finančných trhoch. Ľuďom tu hrozí strata časti peňazí v prípade zlých investičných rozhodnutí dôchodkových správcovských spoločností. „Hlavnou nevýhodou druhého piliera sú politické riziká, politici vklady na účty sporiteľov naďalej chápu ako ,ich‘ odvody, ktoré neprišli do verejnej pokladnice,“ zhodnotil Ďurana. V susednom Poľsku pred pár dňami miestna vláda ohlásila presun úspor v dlhopisových fondoch pod štát. Slovensko je tak momentálne jedinou krajinou v regióne, ktorá podporuje druhý pilier.