Rozdelenie rizika medzi členské krajiny eurozóny by podľa MMF pomohlo v menovej únii vyrovnávať slabé miesta, ktoré prispeli k vzniku dlhovej krízy.
Práve dlhová kríza ukázala, že problémy jednej krajiny, napríklad vysoké zadlženie Grécka, môžu rýchlo podkopať dôveru v celú eurozónu a ohroziť jej finančný systém a ekonomiku, tvrdia experti.
Spoločný rozpočet alebo fond s daňovými príjmami by mohol napríklad financovať projekty infraštruktúry a verejné služby. Predstavoval by tak automatickú bezpečnostnú sieť pre krajiny zasiahnuté hospodárskym poklesom a „miernil by sociálne a ekonomické dopady krízy“.
„Takýto fond by neustále získaval príjmy od členov eurozóny a poskytoval by krajinám peniaze v čase, keď sa budú stretávať s negatívnymi šokmi,“ píše MMF vo svojej správe.
Návrhy MMF by podľa agentúry AP čelili veľkým politickým a právnym prekážkam. Mohli by totiž oslabiť národnú suverenitu členských krajín eurozóny presunom väčšieho objemu peňazí aj právomocí na spoločné inštitúcie. Silné ekonomiky, ako je napríklad Nemecko, takéto návrhy asi odmietnu, a to pre obavy z trvalého financovania hospodársky slabších krajín.
Eurozóna bola od začiatku terajšej dlhovej krízy v roku 2010 nútená poskytnúť za prispenia menového fondu finančnú pomoc piatim členským krajinám. Teraz pracuje na vytvorení bankovej únie, ktorá zahŕňa okrem iného vytvorenie jednotného bankového dohľadu.
Celá Európska únia už spoločným rozpočtom disponuje. Výdavky tohto rozpočtu sa však sústreďujú najmä na dlhodobé projekty a možnosti jeho využitia ako nástroja na odvrátenie a zmierňovanie ekonomických šokov sú veľmi obmedzené.