Prirovnania, ktoré USA vrátili do čias divokého západu, sa týkajú pozastavenia značnej časti aktivít americkej federálnej vlády. Washington ich nemôže financovať, pretože sa na tom nedohodol Kongres a v USA sa začal nový fiškálny rok.
Znamená to, že asi 800-tisíc federálnych zamestnancov čaká nútené voľno a mnohí ďalší budú zatiaľ pracovať bez mzdy. Peniaze na ich platy v zásade sú k dispozícii, federálne orgány ich však nemôžu vyplácať.
Rana pre USA
"Je to zbytočný úder Amerike, hospodárstvu, strednej vrstve, všetkým, ktorému sa dalo ľahko vyhnúť,“ vyhlásil Harry Reid, šéf demokratov v Senáte, kde majú väčšinu. Podľa Reida republikáni zabudli, ktorý je rok, pretože sa iba zameriavajú na to, aby poškodili prezidenta Baracka Obamu.
"Myslia si, že voľby budú tento november. Konali sa vlani v novembri. Získal v nich o päť miliónov hlasov viac ako Romney,“ pripomenul republikánom Reid, ako minulý rok zdolal Obama v prezidentských voľbách ich kandidáta Mitta Romneyho.
Šéf Snemovne reprezentantov, republikán John Boehner, tesne pred uplynutím termínu, po ktorom vstúpilo do platnosti pozastavenie vyplácania peňazí, hovoril s Obamom. "Nebudem vyjednávať, nebudem vyjednávať, neurobím to,“ v tomto zmysle sa podľa Boehnera vyjadril šéf Bieleho domu.
Situáciu, aká odvčera vládne, naposledy USA riešili na prelome rokov 1995 až 1996. Vtedy demokratický prezident Bill Clinton vetoval rozpočet Kongresu, ktorý ovládali republikáni. Kompromis hľadal tri týždne. Teraz sa republikáni a demokrati navzájom obviňujú z toho, čo sa stalo.
Kto za to môže
"Mali by sme však povedať, kto to spôsobil,“ tvrdí americký politológ Steven Greene zo Severokarolínskej štátnej univerzity. "Môžu za to republikáni, najmä Čajové hnutie,“ vyhlásil jednoznačne pre Pravdu Greene.
Počas niekoľkých minulých dní poslala Snemovňa reprezentantov Senátu viacero návrhov, ako riešiť problém. Vždy to však bolo nadviazané na odloženie či zmeny v Obamovej zdravotníckej reforme. Jej časť prichádza do platnosti práve teraz. Pre republikánov je vďačným terčom, pretože medzi Američanmi nie je práve najpopulárnejšia. Pravica tvrdí, že zvýši náklady pre malých a stredných podnikateľov. Demokrati zase argumentujú, že pomôžu riešiť problém mnohých ľudí, ktorí nemajú žiadne zdravotné poistenie. V každom prípade Biely dom argumentuje, že reforma je regulárne schválená legislatíva.
"Je to do veľkej miery historicky bezprecedentné. Máme menšinu v jednej strane, v jednej komore jednej zložky moci, ktorá hrozí tým, že vláda Spojených štátov pozastaví svoju činnosť, ak nebude po jej,“ uviedol Greene na adresu Čajového hnutia. "Je skutočne nerealistické očakávať, že sa demokrati vzdajú zdravotníckej reformy, ktorú ako zákon pred niekoľkými rokmi presadili,“ tvrdí politológ.
Podľa prieskumu verejnej mienky Quinnipiackej univerzity si 58 percent Američanov myslí, že obe strany sú zodpovedné za to, čo sa stalo. Podľa 28 percent opýtaných vinu na tom majú len republikáni. Desať percent viní iba demokratov.
"Voliči sa hnevajú na všetkých vo Washingtone pre ich neschopnosť zaistiť, aby veci fungovali normálne,“ cituje denník Washington Times Petra Browna z Quinnipiackého inštitútu pre výskum verejnej mienky. "Američania sú však viac nazúrení na republikánov ako na demokratov.“
Rozdelená politika
"Za ostatné dve desaťročia sa Kongres stále viac ideologicky delil. Platí to najmä pre Snemovňu reprezentantov,“ pripomína pre Pravdu politológ Thomas Scotto, na čom je založené, že sa americkí politici nevedia dohodnúť ani na tom, aby boli federálnym zamestnancom vyplatené mzdy. "Spôsob, akým sa vytvárajú hranice volebných okrskov, je spolitizovaný. V mnohých prípadoch sa kreslia tak, aby boli ideologicky jednoliate. Takže politici nemusia bojovať o umiernených voličov, stačí, že si získajú extrémistov z jednej či druhej strany,“ povedal odborník na americkú politiku z Essexskej univerzity.
Podľa Scotta sa však dá predpokladať, že na budúci rok v kongresových voľbách môžu mať republikáni problémy. "Nemyslím si, že väčšina americkej verejnosti bude pozitívne vnímať ich taktiku. Pre to, ako vyzerajú jednotlivé okrsky, to možno republikánov neohrozí pri voľbách do Snemovne reprezentantov. Keby som však bol kandidátom do Senátu za túto stranu, bol by som dosť nervózny,“ tvrdí Scotto.
Rozdelená politická scéna Spojených štátov má však dosah aj na vnímanie krajiny vo svete. "Keď sa pozrieme na to, ako sa vo Washingtone nevedia dohodnúť, ako chcú Spojené štáty niekomu radiť, že má robiť kompromisy v rôznych otázkach,“ uviedol pre Pravdu vysokopostavený diplomat z členskej krajiny NATO, ktorý si neželal byť menovaný.