Predseda Snemovne reprezentantov John Boehner pri odchode z Bieleho domu novinárom povedal, že Obama o ceste zo slepej uličky odmieta rokovať. Debata Obamu s Boehnerom, šéfkou demokratickej menšiny v snemovni Nancy Pelosiovou, šéfom demokratickej väčšiny v Senáte Harrym Reidom a šéfom menšinovej senátnej frakcie republikánov Mitchom McConnell bola vraj zdvorilá, ale k žiadnym výsledkom neviedla.
Vládne financie už druhý deň blokujú republikáni v Snemovni reprezentantov pre nesúhlas s prezidentskou zdravotníckou reformou. Obama v televíznom rozhovore krátko pred schôdzkou v Bielom dome označil ich postup za nezodpovedný.
„Som rozhorčený skutočnosťou, že ak 20 miliónom občanov nepoviem, že nemajú nárok na zdravotnícke zabezpečenie, títo ľudia (teda republikáni) nedovolia vláde, aby fungovala. To je nezodpovedné,“ povedal prezident televízii CNBC. Dodal, že s odbojnými poslancami nemieni vyjednávať. On sám aj ktorýkoľvek budúci prezident by potom vraj bol zraniteľný voči „vydieračskej opozícii“.
Boehner vyhlásil, že chce s Obamom a jeho demokratmi zasadnúť za rokovací stôl a začať „serióznu diskusiu“. Všetky návrhy na zmier ale podľa šéfa Snemovne reprezentantov prezidentský tábor odmieta.
Reid, ktorý je Obamovým verným stúpencom, s Boehnerovou argumentáciou nesúhlasí. Senát je podľa neho na diskusiu pripravený, návrhy republikánov ale obsahujú neprijateľné zásahy do prezidentskej zdravotníckej reformy. Tie Senát ovládaný demokratmi nepripustí. „Prezident na taktiku republikánov nepristúpi,“ povedal Reid.
Na nútenej dovolenke sú aj špióni
Najvyšší šéf amerických výzvedných služieb James Clapper dal pre zablokované vládne financie neplatené voľno 70 percentám pracovníkov špionážnych služieb vrátane rozviedky CIA alebo Národnej agentúry pre bezpečnosť (NSA). Z obavy pred poškodením amerických záujmov sa ale teraz chystá aspoň časť z nich povolať späť. Napísala to agentúra Reuters s odvolaním sa na Clapperova hovorcu.
Clapper podľa hovorcu Shawna Turnera splnomocnil šéfov šestnástich amerických spravodajských služieb, aby zoznam svojich ľudí odoslaných na nútenú dovolenku revidovali. Odôvodnil to „zmenami v bezpečnostnom prostredí“, ktoré vraj velia pružne meniť počty ľudí v službe.
Koľko ľudí bude povolaných späť do práce, hovorca Turner neoznámil. Všeobecným pravidlom vraj je, že stav zamestnancov sa nesmie znížiť na úroveň, keď by boli ohrozené národné záujmy USA či životy konkrétnych ľudí. Medzi špionážnymi pracovníkmi podľa agentúry Reuters panuje tiež obava z reakcie verejnej mienky v prípade, že by sa počas obmedzenej aktivity špionážnych služieb „niečo stalo“.
Podľa šéfky senátneho výboru pre kontrolu spravodajských služieb Dianne Feinsteinovej mali spravodajské služby poslať na dovolenku 72 percent civilných zamestnancov. Len CIA, ktorá zamestnáva asi 20 000 ľudí, vraj dala voľno 12 500 svojim zamestnancom. Podľa expertov nižšie stavy povedú k obmedzenému vyťažovaniu spravodajských zdrojov a k výpadkom v elektronickej špionáži.