Vlani totiž dostal v rámci výjazdového rokovania vlády v Michalovciach od premiéra Roberta Fica úlohu začať s výstavbou diaľnice D1 Budimír – Bidovce najneskôr v júni 2014. Stavať sa však začne neskôr.
„Začiatok výstavby diaľnice D1 Budimír – Bidovce sa predpokladá koncom roka 2014,“ potvrdil Marcel Jánošík, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti. Stavať sa má tri roky. Tlak na čo najrýchlejšie začatie výstavby východného úseku D1 vysvetľoval vlani premiér tým, že kraj trpí dlhodobo veľmi vysokou nezamestnanosťou, presahujúcou aj 20 percent. No a jedným z dôvodov, prečo tu ľudia nemajú robotu, sú chýbajúce investície a tie neprídu tam, kde nie je kvalitná cesta.
Premiér včera naznačil, že vláda po restoch z minulosti pracuje na viacerých úsekoch, a preto sa na východe mešká. „Nie je možné pri diaľničných stavbách naháňať piatich zajacov naraz, chceme dohnať to, čo sa zameškalo za predchádzajúcej vlády,“ odpovedal Fico po rokovaní vlády v Košiciach. Narážal na to, že exminister dopravy Ján Figeľ (KDH) mal zanedbať prípravu výstavby diaľnic severnej D1 od Žiliny po Košice. Figeľ však často zdôrazňoval, že keby sa realizoval 1. a 3. balík verejno–súkromných PPP projektov, štát by počas 30 rokov splatil koncesionárom 17 miliárd eur. Obhajoval tak svoje rozhodnutie zastaviť PPP projekty a stavať diaľnicu za štátne peniaze a eurofondy.
Rezort dopravy vysvetlil časový sklz na košickej diaľnici tým, že ešte nie je podpísaný strategický dokument, ktorý vytvára základný rámec nového programového obdobia na čerpanie eurofondov. „Mierny posun termínov v tejto záležitosti je spôsobený stále nepodpísanou Partnerskou dohodou. Vzhľadom na fakt, že dohoda nanovo upravuje aj niektoré detaily čerpania eurofondov na dopravu, musíme počkať na jej definitívne znenie, aby sme mohli pripraviť podklady a spustiť súťaže,“ vysvetľuje Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.
Spomínaná diaľnica nie je jedinou v plánoch štátu. Postupne sa majú rozostavať aj zvyšné úseky smerom na Ukrajinu v celkovej dĺžke 75 kilometrov. Diaľničiari si už dali vypracovať aj štúdiu, ktorá má dať odpoveď na to, kedy a ako stavať v tejto lokalite.
„Štúdia realizovateľnosti navrhne z hľadiska dopravného, environmentálneho a ekonomického trasu diaľnice D1 a jej výstavbu v plnom alebo polovičnom profile na základe intenzity dopravy v danom území,“ povedal Jánošík.
V roku 2017 by mal podľa plánov ísť do výstavby úsek od Bidoviec po Dargov a nasledujúci do Pozdišoviec. V roku 2020 stavbári s ich výstavbou skončia a zostane dobudovať 40–kilometrový úsek k štátnej hranici s Ukrajinou. Súčasťou východnej diaľnice je aj tunel Dargov. „Štúdia posúdi možnosť výstavby jedno– alebo dvojrúrového tunela,“ dodal Jánošík.