Grécko opustilo trhy s dlhopismi v roku 2010 a ekonomiku krajiny odvtedy držala nad vodou iba finančná pomoc od medzinárodných veriteľov v hodnote miliárd eur. V rámci aktuálneho záchranného programu budú Atény čerpať financie do druhej polovice budúceho roka. Predstavitelia Grécka vyjadrili nádej, že by sa potom mohli vrátiť na trhy s dlhopismi, keďže krajina v tomto roku dosiahne prebytok primárneho vládneho rozpočtu.
Parlamentný výbor sa však domnieva, že Grécko nebude v pozícii, aby pokrylo svoje potreby bez externej pomoci. Dlh Grécka podľa stanoviska výboru nebude udržateľný do roku 2020, prípadne 2022, ak nenastane jeho reštrukturalizácia. Parlamentný výbor pre rozpočet má však iba poradnú funkciu a jeho názor nie je záväzný.
Podľa návrhu rozpočtu na rok 2014 dlh Grécka v roku 2013 dosiahne úroveň 175,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Medzinárodní veritelia Grécka dúfajú, že dlh krajiny do roku 2020 klesne na 124 % HDP a do roku 2022 na úroveň 110 % HDP.