Vláda chce zároveň budúcoročný deficit verejných financií, ktorý vstupuje do dlhu pre budúce generácie, znížiť na 2,83 percenta. Aby sa peniaze mohli pridávať a deficit nevyskočil na takmer 4 percentá, muselo sa nájsť dodatočných takmer 900 miliónov eur. Tie si vláda sľubuje zo zlučovania úradov, vyššieho výberu daní pri rýchlejšom raste ekonomiky a odhaľovaní únikov daní. Viac príde z dividend z podnikov s vplyvom štátu a tiež od firiem, a to aj napriek poklesu dane z príjmov. Každá obchodná spoločnosť totiž bude zároveň platiť ročný poplatok za licenciu, ktorý sa odhaduje na 1¤000 eur. Regulovaným podnikom v oblasti energetiky, telekomunikácií či farmácie navyše vláda predĺži platnosť mimoriadneho odvodu.
„Nielenže naplníme za štát náš záväzok, pokiaľ ide o deficit na úrovni pod tromi percentami výkonu ekonomiky, ale po niekoľkých rokoch ťažkých a krízových pristupujeme k zmene stavu, keď bol rast miezd vo verejnej správe zmrazený,“ povedal včera k rozpočtu premiér Robert Fico.
Firmy privítali, že vláda im po tohtoročnom raste dane z príjmu z 19 na 23 percent daň znižuje na 22 percent, nie sú však spokojné so zavedením licencií. Licencia sa bude podobne ako napríklad v Rakúsku hradiť reálne len pri strate, čím sa má zamedziť snahám o daňové úniky. Nižšia 22-percentná daň tak bude výhodou pre ziskové menšie a stredné firmy.
Zároveň pokles dane môže zlepšiť pohľad investorov na Slovensko. V minulosti bol na Slovensku trend, že zamestnanci sa stávali živnostníkmi, aby platili nižšie odvody a dane. Po obmedzení paušálnych výdavkov pre živnostníkov tento rok rastie počet eseročiek. Pri licenciách je možné, že sa eseročkári zase budú vracať k živnostiam. Minister financií Peter Kažimír uviedol, že ak sa licencie ujmú, tak daň z príjmov pôjde ďalej dole.
Zamestnávatelia chcú, aby vláda znížila dane viac ako len o jeden percentuálny bod. „Je to do istej miery odmenenie tých podnikateľov, ktorí vytvárajú pozitívny hospodársky výsledok, platia dane a nepristúpili k razantnej optimalizácii. Zlepší to podnikateľské prostredie, ale nedostatočne, keďže by sme sa so sadzbou dane chceli dostať pod 20 percent, aby sme mohli konkurovať okolitým krajinám,“ tvrdí Rastislav Machunka, predseda Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Pokles korporátnych daní víta aj opozícia. Za zmenou však vidia politický marketing strany Smer pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. „Vláda priznala, že zvýšenie dane pre firmy o štyri percentuálne body bolo neúmerné. Ukázalo sa to na výbere daní, výnos korporátnej dane je nižší, ako keď sme mali sadzbu 19 percent,“ povedal podpredseda SDKÚ pre ekonomiku Ivan Štefanec. Ministerstvo financií pokles výberu dane pripisuje kríze a nižšej ziskovosti firiem, čo je realitou nielen na Slovensku, ale v celej Európe.
V priebehu rokov 2011 až 2013 sa cez rast daní a škrty znížil deficit verejných financií z ôsmich percent na súčasné tri percentá výkonu ekonomiky. Kabinet naplánoval pre budúci rok deficit na úrovni 2,83 percenta, čo znamená, že konsolidácia ustáva, ale je to na úkor rýchlejšieho znižovania dlhu. Kabinet tvrdí, že aj pri tomto tempe sa Slovensko vyhne nástrahám dlhovej brzdy. Deficit môže už tento rok podľa rezortu financií dosiahnuť 2,98 percenta HDP. Ak deficit klesne pod 3 percentá, podľa zákona by sa mala DPH znížiť z 20 na 19 percent. Najskôr je to možné od roku 2015. Je však pravdepodobné, že sa tak stane až v roku 2016.
Ak by štát nedodržal deficit verejných financií v tomto a budúcom roku pod troma percentami hrubého domáceho produktu, Brusel by zaslal vláde opatrenia, ktoré navrhuje na jeho zníženie. Štát sa zaviazal, že predpísané deficity Bruselom dodrží. V takom prípade by sa Slovensko mohlo onedlho dostať z procedúry nadmerného deficitu.
Samosprávy žiadali, aby im vláda umožnila rozviazať ruky na investície. Vláda s tým však zatiaľ nepočíta. Aktuálne rezort financií analyzuje tohtoročné hospodárenie miest, ktoré stále zaostáva za sľubmi obcí z memoranda. Či sa budú v obciach opravovať cesty, budovy a bude sa svietiť viac ako tento rok, tak nie je isté.
V rozpočte pre rok 2014 zostali zatiaľ dve nerozdelené rezervy. Vláda nechala nerozdelených 250 miliónov eur z možného lepšieho výberu daní. V rezerve zostalo aj 65 miliónov eur v prípade, ak by ekonomika rástla menej.
Rozpočet počíta s poklesom nezamestnanosti zo 14,5 na 14,3 percenta. Platy v hospodárstve majú rásť o 2,8 percenta a ceny o 1,7 percenta. Analytici to považujú za realistické.
Problémom rozpočtu je jeho udržateľnosť aj v ďalších rokoch. Viaceré opatrenia na budúci rok sú podobne ako v tomto roku len jednorazové. Tento rok to boli napríklad príjmy z vystúpenie ľudí z druhého penzijného piliera a na budúci rok ide o mimoriadne dividendy z podnikov. Tieto opatrenia budú musieť byť časom nahradené trvalými krokmi, ako napríklad lepším výberom daní či efektívnejšou štátnou správou.
Informácie z agentúr boli nahradené redakčným článkom.