Dôvodom je požiadavka ministerstva na doplnenie písomných dôkazov zo strany žiadateľov. "Ministerstvo financií SR musí postupovať v súlade so zákonmi. Snahou Ministerstva financií SR je v súlade s procesnými zásadami rozhodnúť vo veci čo najobjektívnejšie, a preto ministerstvo aj z vlastného podnetu sústreďuje informácie a dôkazy,“ píše tlačový odbor rezortu financií.
Potomkovia po jednom z najbohatších mužov bývalého Československa, Janovi Antonínovi Baťovi, od štátu žiadajú náhradu za majetok, ktorý im po druhej svetovej vojne skonfiškovali na základe Benešových dekrétov. Hodnota majetku, ktorú Baťovci žiadajú nahradiť, má dosahovať podľa denníka Pravda údajne miliardu eur. Právny zástupca Baťových dedičov Tomáš Pecina však takýto odhad považuje len za dolnú hranicu, presnejšie by vraj bolo formulovať, že hodnota bude v miliardách eur.
Ako dodal, do úvahy prichádza podľa Benešových dekrétov v prvom rade finančná náhrada, ale dá sa uvažovať aj o alternatívnej náhrade. Ak jeho klienti budú úspešní, takmer 100 % získaných peňazí chcú reinvestovať na Slovensku, predovšetkým do vzdelania a špičkových technológií. Ak neuspejú, pravdepodobne podajú žalobu na slovenskom súde. Ako dlho bude celý tento proces trvať, nedokáže odhadnúť.
Na Slovensku vybudoval Baťa štyri priemyselné centrá, okrem Partizánskeho aj vo Svite, v Nových Zámkoch a v Bošanoch. Do majetku koncernu patril aj Pravenec, letisko Poprad a Bojnický zámok. Baťovi potomkovia žiadajú podľa denníka Pravda od Slovenskej republiky náhradu za podniky a nehnuteľnosti, ktoré sa po druhej svetovej vojne stali majetkom štátu.
Po vojne bol Ján Antonín Baťa Národným súdom v roku 1947 odsúdený v neprítomnosti na 15 rokov ťažkého väzenia a prepadnutie celého majetku v prospech štátu. Dôvodom mala byť údajná kolaborácia s nacistami. Výrok súdu vychádzal z dekrétu prezidenta republiky Edvarda Beneša. O 60 rokov neskôr Mestský súd v Prahe tento rozsudok zrušil. V máji 2013 ho zrušil aj slovenský súd.