Kabinet sa rozhodol ísť touto cestou pri rokovaniach o budúcoročnom štátnom rozpočte s výhľadom aj na roky 2015 a 2016, keď budú opäť parlamentné voľby, ktoré rozhodnú o ďalšom smerovaní krajiny.
Vláda je nútená hľadať v rozpočte dlhodobé opatrenia, keďže jednorazové príjmy, ako sú mimoriadne dividendy zo štátnych firiem či vystúpenie ľudí z druhého piliera, sa už pomaly míňajú. Úspory vo verejných výdavkoch neprinesú podľa rezortu financií dosť peňazí na to, aby sa začal znižovať dlh krajiny. Vláda v ďalších rokoch odmietla ísť cestou, aby znižovala príjmy bežných ľudí, najmä z radov zamestnancov, a tak jej zostali firmy.
Aj preto sa zavádzajú od januára licencie vo výške okolo 700 až 1¤500 eur ročne pre dlhodobo stratové firmy, ktoré sa vyhýbajú plateniu daní. Dlhodobým opatrením je aj predĺženie mimoriadneho odvodu pre firmy. Vláda zvažuje aj daň z pohľadávok, ktoré firmy niekedy aj špekulatívne niekoľkokrát presúvajú s cieľom vysúdiť spornú sumu. Ak to prinesie efekt, dane pre bežných ľudí už vláda nebude musieť zvyšovať.
„Nechceme, aby náklady konsolidácie niesli na svojich pleciach bežní ľudia,“ povedal poradca ministra financií Radko Kuruc. Vláda preto už ďalej nepočíta s oslabením druhého penzijného piliera, ako sa udialo v Poľsku či Maďarsku. Odvody by oproti tomu, čo už vláda schválila, nemali ďalej rásť živnostníkom ani dohodárom. Odsúvajú sa aj plány na vyššie dane z nehnuteľností.
Druhý pilier neznárodníme
Na druhej strane vláda sľúbila od úvodu roka 5-percentný rast platov učiteľom a 2 percentá k dobru dostanú ostatní úradníci. Dane z príjmov firiem idú dole z 23 na 22 percent. Pokles daní a zavedenie licencií spolu spôsobia, že ziskové menšie a stredné firmy na tom zarobia a stratové zase prerobia. Až 60 percent firiem nezaplatilo posledný rok dane z príjmu, keď boli v strate. Proti licenciám však protestujú menšie firmy, ktoré tvrdia, že sú v strate oprávnene pre krízu a rozbeh podnikania, a preto sa im licencia zdá nespravodlivá.
Vláda však s licenciami počíta ako s dlhodobým opatrením a tiež s tým, že najviac ziskové firmy, podnikajúce prevažne v energetickom, telekomunikačnom a farmaceutickom sektore, sa musia pripraviť na predlženie mimoriadneho odvodu, ktorý len v budúcom roku do štátnej pokladnice prinesie 78,7 milióna eur. „V novelizácii zákona sa počíta s predĺžením mimoriadneho odvodu pre regulované podniky do konca roka 2016,“ pokračuje Kuruc.
Ďalšiu takmer miliardu eur v budúcom roku prinesú dividendy z podnikov s majetkovou účasťou štátu. Zavedením licencií pre obchodné spoločnosti si zas štátna pokladnica v roku 2014 prilepší o 84,2 milióna eur aj pri znížení firemnej dane z príjmu. Rezort financií tiež v roku 2015 počíta so znížením dane z pridanej hodnoty na 19 percent, aj keď to bude realitou asi až v roku 2016. Ľavicová vláda tak najviac na ľudí zatlačila v prvom roku svojho vládnutia, keď prišlo k dramatickému zníženiu odvodu do druhého piliera z deväť na štyri percentá, zvyšovaniu odvodového zaťaženia živnostníkov či ľudí pracujúcich na dohodu.
Orientácia len na firmy by bola rizikom
„Čo sa týka úspor ľudí v druhom pilieri, tak na tie vláda siahať nebude,“ ubezpečil minister práce Ján Richter. Zlepšením fungovania štátu sa v budúcom roku plánuje ušetriť 333 miliónov eur. „Reforma počíta so zefektívnením fungovania štátnych podnikov, ktoré by sa malo prejaviť vo forme vyšších dividend v sume 91 miliónov eur, zefektívnením fungovania štátnej správy a zlučovaním niektorých úradov sa ušetrí 105 miliónov eur a predaj nadbytočného majetku prinesie 54 miliónov eur,“ rozviedol Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Vládou predstavené vyššie zaťaženie firiem analytici považujú za rizikové pre príliš neistý hospodársky rast. „V rozpočte máme tri veci zvyšujúce daňové zaťaženie podnikov, čo nie je rozumné vzhľadom na stále krehký hospodársky rast,“ povedal Zdenko Štefanides, hlavný analytik VÚB banky. Rast daní pre firmy sa ľudí priamo nedotkne, ale ak firmy zaťaží príliš, môžu prepúšťať. Štát by sa podľa analytika namiesto zvyšovania príjmov mal viac orientovať na znižovanie výdavkov. „Na dotácie pre súkromné firmy poputuje zhruba jedna miliarda eur. Tiež 15-percentný nárast medzispotreby je príliš prudký, keďže ide na nákupy rôznych tovarov a služieb, pri ktorých je otázne, či ich štát naozaj nevyhnutne potrebuje,“ upozornil Štefanides.
Priestor pri šetrení a výbere daní
„Rozpočet na rok 2014 taktiež obsahuje 250-miliónovú rezervu na zlepšenie výberu daní,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž. Vláda si verí, že nové opatrenia ako kontrolné výkazy DPH či bločková lotéria prispejú k lepšiemu plateniu daní. „Vláda v budúcoročnom rozpočte nepredpokladá rast dlhu nemocníc, čo je každoročným pravidlom,“ upozornil zároveň Ján Dinga z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Pre tento rok ministerstvo financií počíta s deficitom na úrovni 2,98 percentá hrubého domáceho produktu. Rok 2014 sa plánuje uzatvoriť s deficitom 2,83 percenta. Na rok 2015 sa počíta s deficitom 2,57 percenta a na rok 2016 so schodkom 1,5 percenta. Hrubý dlh v pomere k výkonu ekonomiky by mal po niekoľkých rokoch rastu začať klesať v roku 2015.