S dlhmi nemocníc si chce rezort poradiť sám

Na oddlžovanie môžu nemocnice na budúci rok zabudnúť. Zdravotnícke zariadenia roky bojujú s nedostatkom peňazí a naďalej si budú musieť uťahovať opasky. Potvrdil to rezort zdravotníctva, ktorý rázne odmieta oddlžovanie vládou, známe z rokov 2009 či 2011.

22.10.2013 07:30
Fakultná nemocnica Kramáre, Bratislava Foto: ,
Kritickou má byť 300-miliónová hranica dlhu, ktorú by slovenské zdravotníctvo malo dosiahnuť už v budúcom roku.
debata (7)

Pritom práve to označujú niektorí analytici za jediné možné riešenie, ako nestratiť poslednú dôveru veriteľov. Celkový dlh rezortu totiž koncom vlaňajška dosiahol vyše 213 miliónov eur a narásť má o ďalších sto miliónov eur.

Diskusia o stave nemocníc sa opätovne spustila po zverejnení budúcoročného návrhu rozpočtu. V ňom sa s oddlžovaním nepočíta, aj keď dlhy budú podľa analytikov i samotných nemocníc narastať.

„Dodávatelia majú istú trpezlivosť, aj tá má však svoje hranice. Keď objem nezaplatených faktúr prekročí istú výšku, môže to byť pre nich vážny problém,“ upozorňuje analytik HPI Tomáš Szalay, podľa ktorého im hrozí aj druhotná platobná neschopnosť. Pomoc zo štátnych prostriedkov hľadalo v rozpočte aj Združenie zdravotných poisťovní, ktorého členmi sú súkromné zdravotné poisťovne. Podľa jeho prezidentky Kataríny Kafkovej sa špeciálnemu záchrannému balíčku pre nemocnice skôr či neskôr nebude dať vyhnúť.

Kritickou má byť 300-miliónová hranica dlhu, ktorú by slovenské zdravotníctvo malo dosiahnuť už v budúcom roku. V minulosti totiž oddlžovanie nasledovalo práve po prekročení tejto sumy. V roku 2009 dostal rezort 130 miliónov eur, o dva roky neskôr až 300 miliónov. „Takzvanú kritickú hranicu spomína inštitút HPI, teda poradcovia bývalého ministra Ivana Uhliarika a poradcovia strany SDKÚ,“ povedala k tomu hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková.

Ministerstvo argumentuje, že pre veriteľov je viac ako spomínaných 300 miliónov eur dôležitá stabilita nemocníc. „Tú sme za posledné dva roky dokázali znížením tempa rastu dlhu,“ tvrdí Čižmáriková. Namiesto oddlžovania, ktoré podľa rezortu nebolo správnym krokom, sa počíta s ďalším napĺňaním akčného plánu. V rámci neho sa má zlepšiť hospodárenie nemocníc napríklad pri nákupe liekov, personálnych či prevádzkových nákladoch. Ministerstvo zároveň poukazuje na nemocnice, ktoré razantné akčné plány napĺňajú ešte lepšie, ako bolo naplánované. „Zatiaľ sa nám podarilo znížiť tempo zadlžovania mesačne z 8,9 milióna eur na priemerne 6,9 milióna eur,“ hovorí Čižmáriková.

Medzi zadlžené nemocnice patrí Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave. Po prvom polroku skončila v strate 4,64 milióna eur, na znižovaní nákladov preto stále pracuje. Zriadila komisiu na niekoľkonásobnú kontrolu pri objednávaní liekov či znížila obrátkovosť zásob.

„V hospodárení nemocnice sledujeme pozitívny trend, pri medziročnom porovnaní sme zaznamenali len mierne zvýšenie straty napriek výraznému nárastu osobných nákladov,“ doplnila hovorkyňa nemocnice Dana Kamenická.

Akčné plány podľa Szalaya zadlžovanie v štátnych nemocniciach nezastavia. V oddlžovaní vidí jedinú cestu, musí byť však spojená so systémovými opatreniami. „Inak len dolievame vodu do deravého vedra a dlhy budú rásť znova,“ myslí si Szalay, podľa ktorého skutočným problémom nie sú peniaze, ale zlé riadenie, organizácia práce, plytvanie či korupcia.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #nemocnica