Výroba biopalív nemá vplyv na potravinovú bezpečnosť

Pestovanie kukurice na výrobu bioetanolu či repky na produkciu metylesteru, ktoré sú v celej Európskej únii povinnými zložkami pohonných látok, neohrozuje potravinovú bezpečnosť Slovenska ani neprispieva k zdražovaniu potravín.

29.11.2013 18:22
debata (11)

Na Slovensku leží ladom už 400-tisíc hektárov pôdy, ktorá môže slúžiť tak na potravinárske, ako aj energetické účely.

Po rozpade potravinárskeho priemyslu a živočíšnej výroby, ktorá spotrebúvala dve tretiny z celkovej produkcie obilnín, sa stali spracovatelia biopalív alternatívou, ktorá umožnila poľnohospodárom plynulé hospodárenie na pôde. Tvrdí to predseda PD Devio Nové Sady Ivan Oravec, ktorý dlhé roky viedol roľnícku samosprávu.

Oravec poukázal na to, že po tom, čo skupina Palma Group prestala lisovať repku a stala sa dovozcom oleja, hľadali poľnohospodári možnosť, komu by mohli predávať repku a kukuricu. „Ešte pred piatimi – siedmimi rokmi sme mali rastlinné tuky a oleje zo slovenskej repky, bravčové mäso zo slovenskej kukurice. Dnes je v troskách živočíšna výroba aj produkcia rastlinných olejov z vlastnej produkcie. Nebyť spracovateľov biopalív, prakticky všetka produkcia repky by musela ísť na export,“ hovorí Oravec.

Najväčší výrobcovia bioetanolu a metylesteru – leopoldovské spoločnosti Enviral a Meroco – spracujú ročne okolo 300-tisíc ton kukurice a 200-tisíc ton repky. Táto spotreba neohrozuje súčasnú ani budúcu výrobu mäsa či mlieka na Slovensku. Poukazuje na to predseda Zväzu výrobcov krmív a skladovateľov obilnín Marián Uhrík.

„Na Slovensku sa ročne dopestuje od 900-tisíc ton až 1,2 milióna ton kukurice. Na výrobu kŕmnych zmesí sa minie len 200-tisíc ton. Keby sme hneď dosiahli 80-percentnú sebestačnosť v mäse, zvýšila by sa spotreba kukurice na 400-tisíc ton. Stále je tu teda priestor na výrobu biopalív, ktorá nijako nebude ohrozovať domácu produkciu potravín,“ tvrdí Marián Uhrík.

Priemysel biopalív patrí k najmladším energetickým odvetviam v Európe i USA. V posledných rokoch čelí kritike najmä zo strany environmentálnych združení, že sa pričinil o odlev obilnín a olejnín do rafinérií zameraných na produkciu bioetanolu a metylesteru a prispel tak k zdražovaniu základných potravín.

„Nie je to pravda,“ ohradzuje sa Róbert Spišák, šéf Združenia pre výrobu a využitie biopalív. Do pozornosti dáva správu Svetovej banky, podľa ktorej za zvýšenie cien potravín môžu z dvoch tretín fosílne palivá – predovšetkým vysoké ceny ropy. K zvyšovaniu cien obilnín prispeli aj burzové špekulácie a aj dopyt po mäse z rastúcich ekonomík, ako je Čína, India či Vietnam. V roku 2012 sa v Európskej únii na biopalivá spotrebovali len 3¤milióny ton kukurice, teda len jedno percento z celkovej výroby v celej únii.

Nehľadiac na to Európska únia mení svoju pôvodnú jednoznačne probiopalivovú orientáciu. Podľa aktuálne platnej smernice sa má do roku 2020 primiešavať do fosílnych palív 10 percent obnoviteľných palív. V septembri tohto roku však poslanci Európskeho parlamentu tesnou väčšinou odhlasovali zníženie podielu biopalivovej zložky v benzíne a nafte na 5,5 percenta. Členské štáty však musia prijať spoločnú pozíciu. Ak sa bude líšiť od textu schváleného Európskym parlamentom, bude nasledovať druhé čítanie.

Pre zaujímavosť, na Slovensku teraz podiel biozložiek v benzíne a nafte predstavuje 4 percentá.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #biopalivá