Bridlicový plyn by mohol Európanom vynášať miliardy. Ako Američanom

Rozvoj bridlicových ložísk plynu by v Európskej únii vytvoril množstvo nových pracovných miest, posilnil výkon ekonomiky, zlacnil energiu a výrazne znížil závislosť kontinentu na drahom dovoze.

01.12.2013 10:30
debata (23)

Zabezpečenie nových lacných domácich zdrojov plynu by tiež, podobne ako v USA, podstatne znížilo podiel uhlia vo výrobe elektrickej energie. Vyplýva to z prvej štúdie, ktorá vyčíslila dopady rôznych scenárov prístupu EÚ k bridlicovému plynu na európsku ekonomiku.

Pokiaľ by európske krajiny začali využívať bridlicová ložiská, mohlo by následné zlacnenie energie obnoviť konkurencieschop­nosť upadajúceho európskeho priemyslu, uvádza štúdia, na ktorú upozornil britský denník The Daily Telegraph. Materiál vypracovali nezávislé konzultačné spoločnosti Pöyry Management Consulting a Cambridge Econometrics pre Medzinárodné združenie producentov ropy a plynu (OGP).

Nový zdroj energie by mohol zvýšiť ekonomickú produkciu 28 krajín EÚ za tridsať rokov do roku 2050 o súhrnných 1,7 bilióna až 3,8 bilióna eur. Výkon ekonomiky by bol v roku 2035 o 154 miliárd eur a v roku 2050 o 235 miliárd eur vyšší než bez nového plynu predsatvuje to jedno percento). Do roku 2035 by pri vývoji podľa scenára čiastočného alebo plného využívania nového zdroja vzniklo navyše 400 000 až 800 000 pracovných miest a v roku 2050 by to bolo až 1,1 milióna miest.

Ťažbu bridlicového plynu v EÚ intenzívne pripravujú hlavne Poľsko a Británia. Naopak, Francúzsko a niektoré ďalšie krajiny ju zatiaľ nepovoľujú pre obavy časti verejnosti z negatívnych dopadov na životné prostredie. Európska komisia by mala v blízkej dobe prijať reguláciu metódy ťažby pomocou takzvaného frakovania, keď sa plyn dobýva z hlbokých hornín pomocou tlaku vody zmiešanej s pieskom a látkami pre jej úpravu.

Veľkoobchodné ceny plynu by v prípade bridlicového boomu klesli v EÚ do roku 2050 oproti situácii bez ťažby z bridlicových ložísk o 14 percent, čo by znamenalo úsporu 28 miliárd eur ročne. Ceny elektriny by sa podľa štúdie znížili o osem percent a celková energetická úspora za toto obdobie by dosiahla až 1,7 bilióna eur. Z toho domácnosti by na energiu ušetrili celkovo 540 miliárd eur.

Závislosť EÚ na dovoze plynu by sa v roku 2035 znížila na 62 percent z 89 percent v prípade nevyužívania bridlíc. Štúdia tiež zistila, že nové zdroje plynu by výrazne znížili podiel uhlia na výrobe elektriny, prakticky nijako by ale neovplyvnili podiel obnoviteľných zdrojov. Ak by Európa plyn z bridlíc neťažila, podiel uhlia, ktoré na jednotku energie tvorí podstatne viac emisií než plyn, by sa znížil len minimálne, vyplýva z grafov štúdie.

Hlavný ekonóm Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol Európsku úniu upozornil, že ak nebude rozvíjať nové domáce zdroje a nezvýši energetickú efektívnosť, zostanú náklady na energiu na starom kontinente až trikrát vyššie ako v USA aj počas ďalších 20 rokov.

„Pre mnoho krajín to znamená zhoršenie problému s konkurencies­chopnosťou. Už dnes ich z toho bolí hlava. Ak nič neurobia, prerastie to v migrénu,“ povedal Birol podľa agentúry Reuters. Rozdiel medzi cenami plynu v USA a EÚ je až štvornásobný a aj ceny elektriny sú asi dvakrát vyššie ako v Amerike.

Prudko rastúca ťažba ropy a zemného plynu z bridlicových hornín už výrazne prispieva k rastu americkej ekonomiky a vďaka úsporám tam zvyšuje aj bohatstvo bežných ľudí. Vďaka bridlicovému boomu vlani posilnil výkon ekonomiky USA o takmer dve percentá a príjmy domácností vzrástli o zhruba 2,5 percenta, odhadla v septembri energetická konzultačná spoločnosť IHS CERA. Podľa nej rozvoj ťažby z bridlíc vlani zabezpečil v USA priamo i nepriamo 2,1 milióna pracovných miest a do roku 2020 počet pracovných miest vďaka rastúcej produkcii ropy a plynu v celej ekonomike dosiahne 3,3 milióna.

23 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #Európska únia #Európa #bridlicový plyn