Krajina začína konečne žiť z odhaľovania únikov daní

Na budúci rok štát počíta s rozsiahlou výstavbou diaľnic či rastom platov učiteľov, zdravotníkov a úradníkov. Investície do infraštruktúry a ľudí zároveň nemajú ísť na úkor rastu dlhu krajiny či vyšších daní. Účet za rozvoj a konsolidáciu majú po niekoľkých rokoch prázdnych sľubov politikov konečne zatiahnuť aj odhalené úniky daní.

13.12.2013 08:00
Peter Kažimír Foto: ,
Minister financií Peter Kažimír (Smer) pred novinármi po schválení štátneho rozpočtu.
debata (73)

Politici aj ekonómovia dlhodobo tvrdia, že takto je najlepšie znižovať deficit a verejný dlh. Namiesto lepšieho výberu daní však ľudia už zažili niekoľko úsporných balíčkov spojených s rastom daní či so škrtaním výhod. Rok 2014 by však mal byť prelomom v oblasti odhaľovania daňových podvodov, ktoré v rámci eurozóny prekvitajú najviac na Slovensku a v Grécku. V budúcoročnom štátnom rozpočte, ktorý vo štvrtok schválil parlament, sa počíta s lepším výberom daní o vyše pol miliardy eur. Na ilustráciu, ide o vyše štvrtiny z celkových ročných sociálnych výdavkov štátu.

zväčšiť Foto: Pravda
rozpočet 2014, graf

S rozpočtom na rok 2014 sa krajina dostáva na akúsi pomyselnú križovatku. Ak vyjdú opatrenia proti daňovým únikom aj úspory na úradoch, rozpočet už nebude treba sanovať a vznikne, naopak, priestor na udržateľný pokles daní. V opačnom prípade by sa museli opäť prehodnotiť dane, napríklad majetkové. Vláda tvrdí, že dane sa už nezvýšia.

„Čaká nás lepší rok ohľadom ekonomického rastu, vývoja reálnych miezd, inflácia by mala byť naďalej nízka, mali by sme konečne prelomiť ten začarovaný kruh v oblasti zamestnanosti,“ vyhlásil minister financií Peter Kažimír.

Nezamestnanosť má podľa Národnej banky Slovenska klesnúť zo 14,2 percenta na 13,7 percenta. Mal by to byť najmä dôsledok tohtoročného ukončenia recesie v eurozóne, s čím je spojený rast objednávok našich exportérov. Štát tiež pošle z európskych peňazí počas dvoch rokov dotácie na prácu pre ďalších 15-tisíc mladých zatiaľ nezamestnaných ľudí. Spolu 11-tisíc mladých sa takto už zamestnalo.

Opozícia spochybňuje, že vláde sa podaria investície pri plánovanom poklese deficitu verejných financií z tohtoročných 2,9 na 2,6 percenta. Otázna je tiež udržateľnosť deficitu, ktorý sa má znížiť najmä vďaka jednorazovým príjmom z dividend z podnikov s vplyvom štátu. Kabinet tvrdí, že udržateľnosť zaistí práve lepší výber daní a úspory na úradoch. Potom si vraj štát bude môcť dovoliť aj plánovaný pokles DPH z 20 na 19 percent, a to v roku 2015.

Vláda sa pri znižovaní deficitu spolieha napríklad na to, že získa v roku 2014 sumu 112 miliónov eur z daňových licencií od firiem. Firmy budú platiť za licenciu od 480 eur do 2¤880 eur ročne. Vláda zavedenie licencií zdôvodňuje tým, že firmy až príliš kreatívnym účtovníctvom obchádzajú platenie daní a daniari zďaleka nemajú kapacity, aby skontrolovali za rok 165-tisíc eseróčok.

Až 60 percent všetkých firiem na Slovensku posledné štyri roky malo nulovú daňovú povinnosť. Poslanec za SDKÚ Ľudovít Kaník tvrdí, že licencie štátnu kasu nenaplnia. Ako dodal, prekvapenie môže prísť od firiem, ktoré doteraz vykazovali štandardné zisky, no teraz si povedia, že už nezaplatia viac, ako musia.

„Firmy si povedia, čo je veľa, to je príliš. Zaplatia licenciu a ani o euro viac,“ tvrdí Kaník. Opoziční politici tiež tvrdia, že podnikatelia presunú svoje sídla za hranice a namietajú, že licenciami chce vláda zvýšiť daňové zaťaženie firiem, keďže kabinet z nich mieni vybrať viac ako firmám vráti cez zníženie dane z príjmu z 23 na 22 percent.

Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža sú však licencie pre firmy správnym krokom. Veľa živnostníkov si v poslednom čase založilo eseróčky s tým, aby ušetrili na daniach.

„Podnikanie je činnosť za účelom dosiahnutia zisku, no a keď niekto tvrdí, že roky je stále v strate, tak očividne klame. Z čoho by tak podnikateľ žil, ak by bol stále v strate? Zavedenie daňových licencií má svoju logiku,“ dodal Baláž. Podľa neho je možné ešte hovoriť o detailoch. Nová firma v prvom roku platiť za licenciu nebude a pri zisku si výšku licencie odráta z daňovej povinnosti.

Príjmy schváleného rozpočtu vláda nedávno navýšila o 175 miliónov eur, po tom, čo sa ukázalo, že prvé ovocie prináša bločková lotéria. Projekt odštartoval v septembri a ľudia v snahe vyhrať už zaregistrovali vyše 30 miliónov bločkov. Lotéria obmedzila vydávanie falošných účteniek a zvýšila efektivitu daňových kontrol. Úspešnosť kontrol sa má zlepšiť aj spolu s povinným kontrolným elektronickým výkazom dane z pridanej hodnoty. Toto opatrenie má spolu s ďalšími na budúci rok príjmy rozpočtu zdvihnúť o ďalších 250 miliónov eur, ktoré zatiaľ zostali v rozpočte ako rezerva na sanovanie deficitu.

Rozpočet totiž má v sebe zahrnuté aj viaceré riziká. Napríklad dlh nemocníc sa tento rok má opäť zvýšiť až zhruba o 100 miliónov eur a vláda zďaleka nepočíta na rok 2014 s takouto sumou. Navyše pre lekárov majú nemocnice nájsť peniaze na 2-percentný rast miezd. Rizikom tiež je, či sa vláde podarí na budúci rok získať z reformy verejnej správy, známej ako ESO, naplánovaných 333 miliónov eur. V rámci toho sa počíta so zlučovaním úradov (úspora 105 miliónov), vyšších dividendách (91 miliónov), či s predajom nepotrebného majetku (54 miliónov). Práve reforme ESO nedôverujú ani v Bruseli. Podľa Európskej komisie preto existujú riziká, pre ktoré by aj v budúcom roku mohol deficit vyskočiť opäť nad trojpercentnú hranicu, a to na úroveň 3,2 percenta.

Analytici aj politici z rôznych táborov tiež apelujú na to, že dohodnutý 5-percentný rast platov pre učiteľov je nedostatočný. Minister financií Kažimír však už pri rokovaní s odborármi tvrdil, že štátna kasa si viac dovoliť nemôže. Podobne vláda tvrdí, že je úspech, že platy pre úradníkov idú hore o dve percentá po tom, čo k valorizácii predchádzajúce tri roky nedošlo.

Prioritou rozpočtu je výstavba diaľnic, ktorá sa zaplatí najmä z eurofondov. K 60 kilometrom v súčasnosti rozostavaných diaľnic má pribudnúť na budúci rok ďalších 40 kilometrov. Stavať sa začína na Kysuciach, pri Žiline, Ružomberku, Žiari nad Hronom, Zvolene či Detve. Popri lepšom výbere daní a úsporách budú viac napĺňať kasu aj veľké firmy. Regulovaným podnikom v oblasti energetiky, telekomunikácií či farmácie predlžuje vláda platnosť mimoriadneho odvodu.

© Autorské práva vyhradené

73 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #rozpočet