Brusel pýta od Slovenska späť 183 miliónov

, , 19.12.2013 16:38, aktualizované: 22:25
cesta, diaľnica, výstavba
Predovšetkým pri výstavbe ciest sa pri čerpaní eurofondov urobili chyby, za ktoré Slovensko draho zaplatí. Autor: ,

Pre chyby v eurofondových projektoch rokov 2007 až 2013 vystavil Brusel našej krajine účet vo výške takmer 183 miliónov eur.

Tieto peniaze nemáme priamo vrátiť do európskej pokladnice, ale ak sa dá a stihneme to do roku 2015, môžeme miliónový objem investovať do ďalších náhradných projektov. To je však otázne, keďže Slovensko má problémy so včasným čerpaním eurofondov. Najviac sa pochybilo v Operačnom programe Doprava.

"Tu sú korekcie vo výške 158 miliónov eur. Máme však predrokované, že tieto prostriedky nahradíme inými projektmi, ako nákupom električiek a iných železničných koľajových vozidiel, modernizáciou železničnej infraštruktúry medzi Považskou Bystricou a Žilinou a zvyšovaním bezpečnostných parametrov na cestách prvej triedy,“ potvrdil vo štvrtok podpredseda vlády pre veľké investičné projekty a zároveň koordinátor eurofondov Ľubomír Vážny. Ako vysvetlil, v drvivej väčšine neboli tieto chyby spôsobené úmyselne.

"Európska komisia vo svojich auditoch identifikovala problém vo veci stanovenia neprimerane krátkej lehoty na preberanie súťažných podkladov v porovnaní s lehotou na predkladanie ponúk. To je podľa nej v rozpore a neakceptovali naše zdôvodnenie,“ vraví Vážny. Táto lehota je z jeho pohľadu menej podstatná ako lehota na predkladanie ponúk a jej skrátenie by umožnilo solídnejšie spracovanie ponuky.

Smernica hovorí podľa Vážneho o minimálne 52 dňoch od momentu vyhlásenia súťaže do momentu predkladania ponúk a čas kratší ako polovica je už podľa komisie nedostatočný a projekt je chybný. "Čiže tam, kde bola lehota na vyzdvihnutie súťažných podkladov 26 a menej dní. Chybných projektov v nadlimitných zákazkách bolo 326,“ vysvetlil Vážny.

Pôvodné štátne odhady hovorili o korekciách v sume 30 až 100 miliónov eur. Európska komisia žiadala dokonca korekcie 700 miliónov eur. Nakoniec sa štát dohodol s Bruselom na korekciách vo výške 182,91 milióna eur. "Pri chybných projektoch bude uplatnená 10-percentná korekcia. Čiže, ak vyšiel projekt na milión eur, korekcia je 100-tisíc. Táto časť peňazí z eurofondov nebude zaplatená. Našou snahou bude vymáhanie korekcií od koncových prijímateľov, ale úprimne povedané, niekde to nemá význam.

Ak bolo obstaraných napríklad 10 električiek, tak jedna električka nebude zaplatená a musia ju uhradiť z vlastného. Dopravný podnik však môže kúpiť jedenástu električku zaplatenú z eurofondov,“ dokresľuje Vážny. Na korekcie doplatí ten, kto spravil chybu, či už pri výzvach na projekty, čo je zodpovednosť ministerstiev, alebo samotnom čerpaní.

Zhruba polovica zo 183 miliónov eur sú projekty z minulosti, teda korekcie sa uplatnia do konca roka 2013. "Asi tridsať percent sú korekcie na projekty roku 2014 a zvyšok sú projekty na rok 2015,“ doplnil Vážny. Podľa Vážneho korekcie nie sú politický problém, pretože za každej vlády sa našli chyby v eurofondoch.

"Nechcem to viesť politicky. Za prvej vlády Roberta Fica bolo realizovaných 56 chybných projektov, za necelé dva roky vlády Ivety Radičovej bolo chybných projektov 176. V Bruseli sme však mali najväčší problém vysvetliť 7-dňovú lehotu na preberanie súťažných podkladov v prípade projektu Slovenskej správy ciest za ministrovania Jána Figeľa. Bola to tretia stavba obchvatu Galanty,“ opisuje Vážny.

„Slovenská správa ciest lehoty na zmluvách nemenila, vychádzala zo zmlúv tak, ako boli nastavené za našich predchodcov. Vtedy neboli žiadne problémy, tak sme ich neočakávali ani teraz,“ oponuje Vážnemu hovorca KDH Matej Kováč.

Rezort financií tvrdí, že s výdavkami na financovanie záväzkov z minulosti v rozpočte na rok 2013 počítal. Podľa riaditeľa tlačového oddelenia Radka Kuruca o tom rokovali s Európskou komisiou niekoľko mesiacov. Výdavky by preto nemali ohroziť štátom deklarovaný tohtoročný deficit. "S týmito výdavkami počítame. V tomto roku by mal byť deficit verejných financií pod troma percentami hrubého domáceho produktu,“ odkázal Kuruc. Rezort tvrdí, že to v rozpočte vykryl znížením výdavkov. Ak sa deficit dodrží, v roku 2015 automaticky klesne DPH z 20 na 19 percent.

"Každý minister financií, keď projektuje rozpočet, tak vždy podhodnotí príjmy a nadhodnotí výdavky. Takto na konci roku môže povedať, že štát ušetril. To je stará prax, ktorú robila ešte exministerka financií Brigita Schmögnerová. Najmä vo veľmi zlých rokoch, keď je kríza,“ hovorí Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#eurofondy #Brusel
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku