Vaňo: Euro nás ochránilo pred krízou

Ak by Slovensko nebolo prijalo pred piatimi rokmi spoločnú menu euro, s najväčšou pravdepodobnosťou by bola krajina v recesii ako susedné Česko či Maďarsko.

06.01.2014 09:45
Vladimír Vaňo Foto: ,
Vladimír Vaňo
debata (70)

Platenie rovnakou menou ako v ďalších 17 krajinách eurozóny prinieslo Slovensku viac pracovných miest, pretože sem vďaka tomu prišli veľkí investori zo zahraničia. „Euro pre Slovensko prinieslo množstvo výhod, ktoré pocítili nielen podnikatelia v priemysle, ale aj bežní ľudia,“ tvrdí v rozhovore pre Pravdu hlavný analytik Sberbank Slovensko Vladimír Vaňo. Problémom však je, že proexportne orientovaná krajina, akou je Slovensko, nedokáže ovplyvniť, ako sa bude dariť priemyselným firmám, ktoré vyrábajú najmä pre zahraničie. Otvorenosť ekonomiky meraná podielom vývozov a dovozov výrobkov a služieb na nominálnom hrubom domácom produkte dosiahla v minulom roku hranicu 186 percent.

5 rokov eura

Kto ťaží zo zavedenia eura na Slovensku viac – bežní ľudia či podnikatelia?
Za uplynulých päť rokov sme sa opakovane presvedčili, že euro citeľne posilnilo konkurencieschop­nosť slovenského, od vývozu závislého priemyslu. Zvlášť viditeľné je to pri porovnaní vývoja priemyselnej produkcie s porovnateľnými ekonomikami regiónu, s Českom a Maďarskom. Oživenie priemyselnej aktivity po recesii z roku 2009 bolo na Slovensku prakticky dvojnásobne silnejšie než u porovnateľných susedov. Citeľne lepšie sa slovenskému priemyslu darilo aj v uplynulých dvoch rokoch. Vzhľadom na váhu, ktorú má priemysel na celkovej zamestnanosti, teda možno povedať, že euro prospelo aj zamestnancom exportných priemyselných firiem. Bežní ľudia pocítili prínosy eura najmä v prvých rokoch po jeho zavedení.

Ako?
Vďaka tomu, že sme sa vyhli dramatickému oslabeniu výmenného kurzu, ktoré by sa nepriaznivo dotklo nielen cien tovarov z dovozu, ale aj celkovej inflácie. O niekoľko percentuálnych bodov nižšia inflácia než v iných krajinách regiónu teda ušetrila každému bežnému človeku časť kúpyschopnosti miezd, no čo je dôležitejšie, najmä úspor. Kurzové turbulencie u susedov nám pritom umožnili pocítiť výhody kurzovej stability eura tak pri cestovaní, ako aj pri nákupoch za hranicami u susedov bez eura.

Bežní ľudia však naopak tvrdia, že po prechode na euro všetko zdraželo. Aký malo u nás reálny vplyv na rast cien?
Inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien sa v prvých dvoch rokoch po zavedení eura spomalila na najnižšie úrovne v porevolučnej histórii Slovenska. Levím dielom k tomu prispela aj kurzová stabilita spojená so zavedením eura, ktoré sme prijali uprostred turbulencií vo svetovej ekonomike a na finančných trhoch. Tie spôsobili v susedných krajinách dramatické výkyvy výmenných kurzov, ktoré cez kurzové zdraženie tovarov z dovozu nepriaznivo prispeli k vyššej inflácii. Šťastne načasované prijatie eura na Slovensku počas turbulencií na regionálnych trhoch pomohlo ochrániť kúpyschopnosť našich miezd a úspor.

Napriek tomu sme v posledných rokoch mohli sledovať v našich obchodoch zdražovanie…
Inflácia nebola výrazným problémom počas uplynulých piatich rokov a pod jej dočasné nepriaznivé zrýchlenie sa podpísali externé šoky pochádzajúce zo svetových komoditných trhov, či už v prípade energetických, alebo poľnohospodárskych komodít. Vzhľadom na to, že Slovensko je importérom energonosičov, aj z pohľadu externých šokov z komoditných trhov je preto zvýšená kurzová stabilita spojená so zavedením eura priaznivým príspevkom k stabilnejšiemu vývoju inflácie.

Ako sa prijatie eura podpísalo pod rast platov?
Vďaka euru posilnená konkurencieschop­nosť slovenskej ekonomiky prispela k tomu, že uplynulých päť rokov pre Slovensko nebolo až tak bolestivých, ako v prípade susedov za Dunajom či za Moravou. V takom prostredí je na trhu práce zrejme dôležitejšia téma udržania zamestnanosti než rastu priemerných miezd. Slovensko sa v roku 2012 vyhlo návratu recesie, do ktorej skĺzlo tak Česko, ako aj Maďarsko.

Česká republika však dlhodobo odmieta vstúpiť do menovej únie.
Česká republika sa rovnako ako Slovensko zaviazala prijať euro už pri vstupe do Európskej únie. Už pri vstupe do EÚ tak Česká republika urobila politické rozhodnutie o tom, či zaviesť spoločnú menu. Samostatnou témou je to, kedy sa susedom podarí splniť všetky podmienky potrebné na to, aby si krajina mohla zaslúžiť zavedenie eura. Vývoj porovnateľných ekonomík Slovenska, Česka a Maďarska za uplynulých päť rokov hovorí sám za seba a odpovedá okrem iného aj na mnohé mýty, ktoré sa spájajú s témou vlastných mien, zvlášť v prípade malých a mimoriadne otvorených ekonomík.

Stabilizovala sa podľa vás v eurozóne situácia natoľko, že už sú predpovede, že euro padne, úplne zažehnané?
Neaktuálna hypotetická otázka. Ako uviedol prezident našej Európskej centrálnej banky Mario Draghi, projekt eura je nezvratným procesom.

Negatívom eura však je, že nás urobilo zodpovednými za dlhy iných krajín. Je to daň za to, že využívame výhody spoločnej meny?
Všetky členské krajiny Medzinárodného menového fondu sa aj finančne podieľajú na preklenovacej pomoci krajinám, ktoré sa dočasne ocitli v problémoch pri refinancovaní verejného dlhu. V ostatných rokoch sme prostredníctvom MMF pomáhali preklenovacími pôžičkami aj mnohým krajinám strednej a východnej Európy.

Vladimír Vaňo

je absolventom Wirtschaftsuni­versität Wien a Carlson School of Management. Zahraničnú odbornú prax získal počas stáží v ekonomickom think-tanku vo Washington D.C. a v centrále Merrill Lynch. Do slovenského bankového sektora vstúpil v roku 1999 ako asistent hlavného ekonóma ING. Po návrate z New Yorku sa stal vedúcim oddelenia Research v divízii Treasury Slovenskej sporiteľne. Od septembra 2007 je hlavným analytikom Sberbank Slovensko.

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Viac na túto tému: #euro #Vladimír Vaňo