Politika porazila rozum, ľudia prišli o 25 miliónov

, 24.01.2014 20:00, aktualizované: 25.01.2014 15:00
Euro, peniaze
Ilustračné foto. Autor:

Bežní ľudia sa poskladajú pre politikárčenie opozičných poslancov na 25 miliónov eur. O túto sumu krajina prišla, keďže pravicoví ekonomickí poslanci z politických dôvodov nenašli spoločnú reč so Smerom a nepodporili návrh na zmenu ústavného zákona o dlhovej brzde, aj keď novelu najskôr označili za "rozumnú".

Rezort financií vopred varoval, že ak sa zákon nezmení, štát si v čase lacných úverov, ktoré boli napríklad koncom minulého roka, nebude môcť požičiavať rezervné zdroje. Veľký 15-ročný úver za 1,5 miliardy eur si Slovensko napokon zobralo až teraz v januári. Aj keď úrok bol historicky najnižší na úrovni 3,6 percenta ročne, riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek povedal, že ak by sme si požičali ešte v októbri, pri nižšom úroku by sme na splátkach ušetrili najmenej 25 miliónov eur. Skoršiu pôžičku však neumožňovala dlhová brzda.

Návrh, aby sa rezervné zdroje nepočítali do dlhu, pravicových politikov Ivana Mikloša (SDKÚ), Richarda Sulíka (SaS) a Jozefa Kollára (NOVA, predtým SaS) najprv oslovil. Neskôr si začali klásť každý svoje politické podmienky a po ich nesplnení dlhovú brzdu zmeniť odmietli. K tomu, že daňovníci aj preto prišli len pri jednej pôžičke o 25 miliónov eur, Ivan Švejna z Mostu povedal, že je pri prípadnej zmene dlhovej brzdy „otvorený odbornej diskusii“.

Švejna pripustil, že zákon o dlhovej brzde je nedokonalý. Zákon schválili všetky parlamentné strany v roku 2011. Vtedajší minister financií Ivan Mikloš vtedy očakával, že dlh krajiny bude v roku 2013 kulminovať na úrovni 45 percent hrubého domáceho produktu. Poslanci aj preto nemali problém zahlasovať za to, že vážnejšia dlhová brzda nastane pri dlhu 55 percent, a to v podobe zmrazenia výdavkov a valorizácie platov. Pri dlhu 57 percent by musela vláda prijať rozpočet s nulovým deficitom, čo by znamenalo obrovské škrty s dosahom na obyvateľstvo.

Miklošov scenár sa však nanaplnil. Pre pád vlády Ivety Radičovej ustala konsolidácia a do dlhu sa započítala aj pomoc Slovenska iným štátom cez euroval. Dlh preto napriek rozpočtovým škrtom ďalšej Ficovej vlády na konci roka 2013 atakoval úroveň 55 percent. Vláda preto musela odložiť spomínanú výhodnú pôžičku, inak by narazila na dlhovú brzdu.

Tieto riziká si okrem vlády ešte v roku 2012 uvedomovali aj pravicoví politici a tak zvažovali podporu zmene dlhovej brzdy, aby si krajina mohla do rezervy požičiavať lacnejšie. Čakalo sa totiž, že keď obavy z krízy opadnú, úroky na trhoch pôjdu hore, čo sa aj aktuálne deje. Pôžičky za nižšie úroky zlepšujú deficit a tak vláda pri nižších splátkach úverov mohla o to viac peňazí cez dane či výdavky nechať ľuďom. Rezort financií vyzýva aj preto na diskusiu.

„Uvedená téma by mala byť predmetom odbornej diskusie. Vyjadrenia Daniela Bytčánka vnímame ako názor experta na danú oblasť, ktorý je 11 rokov riaditeľom Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, teda počas výkonu funkcie štyroch ministrov financií,“ povedala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová. Ústavný zákon o dlhovej brzde sa dá zmeniť len hlasmi 90 poslancov. Vládny Smer ich má v parlamente len 83, a preto sa v tomto prípade bez hlasov opozície nezaobíde.

„Tento problém by sa dal jednoducho vyriešiť nezapočítavaním hotovostných rezerv štátu do verejného dlhu Slovenska,“ navrhuje Bytčánek. Takéto riešenie v minulosti podporovala aj opozícia, ale nakoniec medzi politikmi zvíťazila možnosť vytĺkania politického kapitálu.

„Socialisti nevedia a nikdy nevedeli hospodáriť a akékoľvek uvoľnenie dlhovej brzdy len znamená nové dlhy,“ povedal predseda strany Sloboda a Solidarita Richad Sulík. Ten si v minulosti vedel predstaviť podporu zmien v prípade, ak sa o platení záchranných balíkov do eurovalov bude rokovať priamo v parlamente, na čo súčasná vláda nepristúpila.

Exminister Ivan Mikloš zase odmietol podporiť zmeny v dlhovej brzde, keďže Smer nešetrí. Vláda škrtla viaceré výdavky vlani a tento rok sa rušia a zlučujú niektoré úrady. Najnovšie dosahy ponechania dlhovej brzdy Mikloš nekomentoval. Poslanec Jozef Kollár Smeru vyčíta politikárčenie. Ivan Švejna z Mostu je za diskusiu. „V princípe súhlasím s tým, že keď sa koncipoval ústavný zákon o dlhovej brzde, tak neboli dotiahnuté všetky detaily,“ povedal Švejna. „Pri finančných trhoch si však nikdy nemôžete byť istý, kedy za predaj dlhopisov získate najnižšie úroky. K zmenám v ústavnom zákone tak treba pristupovať opatrne, aby sa z dlhovej brzdy nestal trhací kalendár,“ dodal. Bytčánek však tvrdí, že sme mohli v októbri získať lacnejší úrok, a to o 0,1 percentu­álneho bodu. Vláda vedela, že na neskoršom úvere prerobíme, ale pre dlhovú brzdu nemala na výber.

Podľa Eurostatu dosiahli dlhy Slovenska v treťom štvrťroku 2013 úroveň 41,085 miliardy eur, čo je približne 57,2 percenta HDP. Pre zákon o dlhovej brzde tak štát musel dopredu vyplatiť viaceré staré dlhy tak, aby verejný dlh klesol pod 55 percent HDP. V opačnom prípade by totiž vláde hrozili prísne šetriace opatrenia vyplývajúceho zo zákona o dlhovej brzde.

„V čase, keď sa zákon pripravoval, bol hlavný cieľ maximálna transparentnosť stanovených kritérií, a preto sa určil hrubý dlh, ktorý publikuje Eurostat. V tom čase, a platí to aj dnes, Eurostat čistý dlh neuvádzal. Hrubý dlh patrí medzi najdôležitejšie ukazovatele pre hodnotenie dodržiavania európskych pravidiel a o zmene sa zatiaľ neuvažuje,“ uzavrel predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Do hrubého dlhu sa počíta aj pomoc cez euroval.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dlh #peniaze #politici #Ivan Mikloš #Smer #opozícia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku