Čo sa v našej výžive za posledné štvrťstoročie najviac zmenilo?
Pred rokom 1990 sme nevedeli, čo sú to fast¤foody, nepoznali sme čipsy a chrumky obsahujúce transizoméry mastných kyselín, ktoré sú jedným z významných rizikových faktorov. Voľakedy sme poznali dva druhy šunky – pražskú a diétnu. Dnes máme desať druhov šunky, ale niektorá okolo mäsa ani len neprešla. Strava v minulosti bola podstatne jednoduchšia. Menší sortiment a nedostupnosť, na ktoré sme sa vtedy sťažovali, boli, aký to paradox – na prospech zdravia.
Odborníci poukazujú na to, že naša strava nie je dostatočne pestrá. Obchody pritom ponúkajú nepreberné množstvo výrobkov, ovocie a zeleninu po celý rok.
To je síce pravda, ale kľúčové je, koľko peňazí ľudia míňajú na potraviny. Priemerný plat je síce 850 eur, ale tisíce a tisíce živiteľov rodín majú nižšie príjmy. Denne by sme mali zjesť 400 až 500 gramov ovocia a zeleniny, ale aká je ich kvalita? Mnohé produkty doputujú z druhého konca sveta a kým to sem príde, ich výživná hodnota klesá, pretože plody dozrievajú nie na poli, ale na lodiach a v klimatizovaných boxoch áut.
Ľudia si myslia, že lepšie budú jesť, keď budú viac zarábať. Je to tak?
Sú krajiny, kde míňajú na potraviny menej ako na Slovensku a nestravujú sa zdravo. Pozrite sa na obéznych Američanov. Zdravo sa musíme stravovať od útleho veku. Veľa dlhuje škola, súčasťou biológie by mali byť aj kapitolky o zdravej výžive. Deti majú zážitok, keď ich rodičia zoberú do fast foodu na hranolčeky, čo je exemplárna ukážka nezdravého stravovania. V školách sa stravuje už iba 30 či 40 percent detí. Keby tam chodili všetky, nemali by sme toľko obéznych žiakov, ktorí si úchytkom kupujú hamburgery, hotdogy. Tu sa začína cesta k obezite.
Vyrastá nám generácia, ktorá je ohrozená civilizačnými chorobami?
Áno, ich prevalencia stúpa. Je najvyšší čas urobiť zmenu. Najmä mladé ženy by mali byť nutrične vzdelané, aby svoje deti viedli správnym smerom. Internet dnes poskytuje záplavu informácií vrátane rôznych extrémnych názorov na životosprávu. Ak však budú ľudia vzdelaní, dokážu si vybrať, čo je správne a čo nie.
Z čoho by sa mala začať zmena v každom z nás?
Mali by sme spomaliť a venovať viac času výberu aj príprave jedla. Mladé rodiny kupujú polotovary, zohrievajú jedlo v mikrovlnných rúrach, všetko sa robí rýchlo, rýchlo. Nie je na nič čas. Viac treba variť jednoduché jedlá. Úplne vypadli z jedálnych lístkov prívarky, napríklad zo strukovín, ktoré sú veľmi výživné. Moja mama na otázku, čo je k prívarku, odvetila: lyžica a chlebík. Bola to jednoduchá strava a jej súčasťou nemusel byť kus mäsiska. Mali by sme viac dôverovať receptom našich starých mám. Ich prínos pre ľudské zdravie preveril čas.