Bratislava už veľkým IT firmám kapacitne nestačí

Veľké IT spoločnosti stále prijímajú nových ľudí. Taký je aj prípad IBM Slovensko. Firma vytvorila centrum aj v Košiciach, kde dá prácu pre 150 ľudí. "Dlhodobo rastieme v Bratislave, kde už narážame na určité limity v možnostiach získania kvalifikovanej pracovnej sily," hovorí generálny riaditeľ IBM Slovensko Martin Murgáč.

03.03.2014 12:00
Martin Murgáč Foto: ,
Martin Murgáč
debata (12)

Podľa medializovaných informácií si vlani celé vrcholové vedenie IBM na čele s Virginiou Rometty nevyplatilo žiadne bonusy. Aký vplyv malo toto prísne rozhodnutie na slovenskú pobočku IBM?
Ak si dobre pamätám, nebolo to rozhodnutie, ale odporúčanie našej prezidentky Virginie Rometty, ktorá sa spolu s najvyšším manažmentom rozhodla nevyplatiť si odmeny. Slovenskej pobočky IBM sa to nijako nedotklo. Naše odmeňovanie je priamo úmerné tomu, aké výsledky sa nám na Slovensku podarí dosiahnuť. Pre jednotlivé pozície v administratíve, obchode, ale aj manažmente sú v IBM presne stanovené schémy odmeňovania.

Koncernu IBM v minulom roku klesli tržby o päť percent. Čomu to pripisujete?
Jedna vec je, že klesli tržby, na druhej strane treba povedať, že zisk spoločnosti IBM na akciu, čo je jeden z primárnych ukazovateľov, na ktoré sa IBM sústredí, rástol. Pokles tržieb bol spôsobený najmä nižším predajom hardvéru. Menej sa darilo predaju serverov. Naopak, rast zaznamenali tržby cloudovej divízie.

Pokles tržieb bol teda hlavný dôvod, pre ktorý IBM predalo divíziu serverov x86 spoločnosti Lenovo?
IBM je v celosvetovom meradle veľkou spoločnosťou s množstvom produktov a riešení. Spoločnosť IBM patrí medzi najinovatívnejšie firmy na svete a vždy sa pozerá na biznis ďaleko, ďaleko dopredu. Ako iste viete, IBM už zďaleka nie je len predajcom hardvéru, a s tým súvisí aj predaj serverov na platforme x86. Tento krok nám umožní oveľa viac sa sústrediť na produkty a riešenia, ktoré chceme, aby rástli, či už ide o služby, alebo produkty našej softvérovej divízie. Táto stratégia je dlhodobá a IBM s ňou začala v roku 2002 akvizíciou konzultačnej spoločnosti PriceWaterhouse Coopers a snažila sa viac preniknúť do oblasti služieb a služieb s pridanou hodnotou. Je to dlhodobý trend a stratégia spoločnosti IBM ísť cestou služieb s pridanou hodnotou, prostredníctvom kombinácie nášho portfólia v oblasti služieb, softvéru a riešení.

Koho považujete za svoju najväčšiu konkurenciu na slovenskom trhu?
Keďže IBM má také široké portfólio produktov a služieb, je tých konkurentov naozaj veľa. Na Slovensku sú to najmä veľkí IT integrátori a hráči v oblasti hardvéru a softvéru. Od menších lokálnych firiem až po tradičných veľkých hráčov ako Accenture, HP, Atos a podobne.

Hľadáte aj nových zamestnancov?
Za posledných desať rokov sme sa stali najväčším zamestnávateľom v IT sektore. Dnes tu dávame prácu tisíckam ľudí. Slovenské medzinárodné centrá, ktoré zastrešuje spoločnosť IBM International Services Centre, aktuálne poskytujú služby klientom vo viac ako sedemdesiatich krajinách sveta. Je pre nás prioritou zostať najväčším zamestnávateľom v IT sektore u nás a podieľať sa na budovaní znalostnej ekonomiky a prinášaní nových pracovných miest s pridanou hodnotou na Slovensko. Nových ľudí prijímame neustále. Dlhodobo rastieme v Bratislave, kde už narážame na určité limity v možnostiach získania kvalifikovanej pracovnej sily. Aj preto sme sa rozhodli spustiť pilotnú investíciu na východe Slovenska. V Košiciach aktuálne vytvoríme minimálne stopäťdesiat nových pracovných miest. Ak táto investícia bude úspešná, a sú na to všetky predpoklady, bude to len prvý krok, a verím, že budeme v Košiciach rásť aj ďalej.

Aké kritériá musia spĺňať ľudia so záujmom pracovať v IBM?
Jednoznačnou podmienkou platnou pre všetkých záujemcov o prácu je ovládanie anglického jazyka. Ďalej už všetko závisí od konkrétnej pozície. Špecializované vzdelanie vyžadujeme zo od záujemcov hlásiacich sa na pozície IT špecialistov, konzultantov, developerov, testerov či analytikov. V centrách zdieľaných služieb zase okrem anglického jazyka treba v niektorých prípadoch ovládať aj reč daného regiónu. Pracovníci v našich centrách hovoria až štyridsiatimi šiestimi rôznymi jazykmi. Od absolventov vyžadujeme schopnosť učiť sa a ochotu pracovať na sebe a raste svojich schopností.

Na vytvorenie 150 pracovných miest v Košiciach ste dostali od štátu podporu 1,6 milióna eur, čo je zhruba 10,5 tisíca eur na jedného zamestnanca. Bez tejto podry štátu by ste nedokázali vytvoriť nové pracovné miesta?
Ako som už spomenul, dnes máme na Slovensku tisíce pracovných miest, neustále rastieme, a IBM je najväčším zamestnávateľom v IT odvetví u nás. Veľkým problémom slovenskej ekonomiky je vysoká nezamestnanosť mladých. Pomáhame tento problém riešiť, keďže veľkú časť našich zamestnancov tvoria práve absolventi vysokých škôl, a doteraz sme nikdy nežiadali štát o podporu. Pri novej investícii v Košiciach sme požiadali o investičnú pomoc, aby sme zvýšili šance IBM umiestniť nové pracovné miesta práve na Slovensku, keďže IBM sa vždy pri lokalizovaní nových investícií rozhoduje medzi viacerými krajinami, ako napríklad Českom, Poľskom, Maďarskom, Južnou Amerikou alebo krajinami východnej Európy či Ázie. Poskytnutie investičnej pomoci jednoznačne zvýšilo našu konkurencieschop­nosť pri rozhodovaní o umiestnení investície. Pevne verím, že celý projekt dopadne úspešne a v Košiciach sa dočkáme ďalšieho rozširovania pracovných miest.

Dá sa priblížiť, ako vyzerá v rámci koncernu rozhodovanie o umiestnení nových projektov? Čím konkrétne musíte presvedčiť koncern o výhodnosti investovania na Slovensku?
Samozrejme, do rozhodovacieho procesu vstupuje viacero kritérií. Konkrétna úroveň vzdelanosti pracovnej sily, ponuka voľných zamestnancov, Zákonník práce, stabilita ekonomického a politického prostredia. Konečné rozhodnutie výrazne ovplyvní cena práce, ktorá už zďaleka nie je u nás najnižšia v porovnaní s krajinami nachádzajúcimi sa na východ od našej hranice alebo štátmi Južnej Ameriky. Našou výhodou je stabilné ekonomické prostredie. A tiež schopnosť našich ľudí zvládať náročné úlohy včas a v požadovanej kvalite.

Jedným z najväčších projektov IBM na Slovensku je daňový systém. Kedy odhadujete, že by mohol byť plne funkčný a aké zmeny prinesie?
Predpokladaným termínom spustenia nového daňového systému je prvý január 2015. Dnes je systém ešte stále v implementácii a na jeho spustení pracujeme spolu s naším zákazníkom. Po jeho spustení sa zmení napríklad postup spracovania daňových priznaní alebo spôsob, akým bude kompletne vedený chod dokumentov. Pôjde o procesne orientovaný systém podporujúci efektívnejšiu prácu zamestnancov daňovej správy.

Prechod od starého daňového systému na nový od IBM mal zabezpečiť počítačový systém Kons. Jeho nasadzovanie presadzované ministerstvom financií ešte pod vedením Ivana Mikloša sa skončilo fiaskom. Nedalo sa zo starého systému prejsť rovno na nový od IBM?
V takom krátkom čase určite nie. Ak by sme dali na projekt aj raz taký počet ľudí, určité procesy nemôžeme urýchliť, ak sa chceme vyhnúť chybám. Toto platí nielen pre štátnu správu, ale aj veľké komerčné firmy. Jednoducho povedané, veľké projekty potrebujú svoj čas na kvalitné nasadenie nového systému, a keď sa budete snažiť tento čas skrátiť na polovicu, nedosiahnete výsledok, aký by ste si želali.

Nemohlo sa nasadenie Konsu radšej vynechať a počkať na nový systém?
Toto bolo rozhodnutie zákazníka a ja by som to nerád nejako komentoval.

S Konsom bolo spojených veľa nepríjemností ako nefungovanie elektronického výberu daní, vyšetrovanie políciou. Na programovaní systému sa podieľali aj firmy, v ktorých v minulosti pôsobil vtedajší riaditeľ Finančnej správy Miroslav Mikulčík. Keď sa na to pozriete spätne, tak nebolo chybou dodávať programátorov bez zodpovednosti za konečný výsledok?
IBM podpísalo v roku 2010 zmluvu na dodanie štandardného daňového systému postaveného na platforme SAP (pozn. red. informačný podnikový systém). Za tento systém, ktorý dnes ešte stále implementujeme, nesieme plnú zodpovednosť. V prípade dodatku, ktorý ste spomenuli, si zákazník vyžiadal od IBM len dodávku IT špecialistov. V takomto prípade sme, samozrejme, neboli ochotní niesť zodpovednosť za fungovanie systému. To isté platí aj pri iných zákazníkoch s požiadavkou na dodanie IT špecialistov. Dnes napríklad jednej veľkej komerčnej firme dodávame len IT odborníkov a samotný zákazník si riadi vývoj, dizajn a prípadne aj prevádzku celého systému. To znamená, že IBM v tomto prípade nezodpovedá za dodanie diela, ale len IT špecialistov. Takouto cestou sa rozhodol ísť zákazník aj v prípade Konsu. My sme vždy plne zodpovedali za dodanie cieľového riešenia postaveného na systéme SAP, a to stále platí.

Nadväzoval Kons nejakým spôsobom na systém SAP od IBM?
Nie, nenadväzoval, lebo Kons je na inej platforme ako SAP.

Trváte na tom že systém bude fungovať už od januára 2015?
Pre mňa je to štandardný stav na projekte. Máme množstvo veľkých projektov, ktoré sme implementovali, a je absolútne štandardné, ak sa pri testovaní vyskytnú chyby. Tieto chyby sú rozdelené do určitých kategórií podľa závažnosti. Pochybenia sa odstraňujú a vybraný modul sa následne znovu testuje. Zásadné problémy tam dnes nevidíme. To je to isté, ako keď ste žiak na strednej škole a zo slovenčiny máte za polrok 15 známok a jedna z nich je štvorka. Napriek tomu na konci roka dostanete jednotku. Samozrejme, žiaden väčší projekt nie je samostatný ostrov, ak teda chceme, aby nový daňový systém bezchybne fungoval, musia doň zapadať všetky ostatné súvisiace systémy.

Ako môžu analýzy tzv. veľkých dát, ktoré IBM ponúka, pomôcť súkromným firmám uspieť v boji o zákazníkov?
Aplikačno-konzultačná divízia IBM s pomocou našich softvérových nástrojov vie ponúknuť analýzu veľkých dát. Na základe získaných údajov sa dá napríklad urobiť ďaleko efektívnejšia segmentácia klientov. Zákazníkov tak môžu adresne oslovovať vybranými produktmi alebo službami. Už dnes vieme pomocou našich riešení určiť klientov náchylných k odchodu. Tým pádom sa im dajú robiť ponuky šité na mieru, prípadne ponúknuť zľavy. Udržanie zákazníka je totiž ďaleko lacnejšie ako získanie nového. Takéto projekty už dnes na Slovensku realizujeme aj pre veľkých klientov napríklad z oblasti energetiky.

Dá sa jednoducho povedať, na základe čoho viete určiť náchylnosť zákazníka k odchodu?
Sú na to určené špecializované analytické riešenia, ktoré dokážu predikovať náchylnosť klientov k odchodu na základe analýzy dát s využitím komplexných algoritmov. Nie je to jednoduché, ale v podstate ide o to, že vždy máte zákazníka zapojeného v rámci nejakej siete ľudí. Napríklad v telekomunikačnom biznise sú v rámci určitej siete zapojení muž, jeho žena, deti, prípadne starí rodičia. Ak v rámci tejto sociálnej siete zmení svojho operátora hlava rodiny, je veľká pravdepodobnosť, že rovnako sa zachová aj manželka a po nej aj deti. Ak sú títo zákazníci pre firmu dôležití, môže sa snažiť ich udržať na základe presne cielenej kampane či už v podobe zľavy, alebo ďalších služieb, ktoré by ich mohli zaujímať. Získané dáta totiž vygenerujú aj to, o aké služby majú jednotliví členovia rodiny najväčší záujem.

IBM patrí k popredným inovátorom na svete. Čo budú ľudia používať o päť rokov?
Spoločnosť IBM je už 21 rokov číslo jedna v počte patentov. Ročne investujeme šesť miliárd dolárov do výskumu, máme piatich laureátov Nobelovej ceny. Neustále inovujeme a snažíme sa pozerať dopredu. Ak sa pýtate na nejaké technologické vízie, tak je to určite oblasť superpočítačov. Vývojom superpočítačov postavených na systéme superpočítača IBM Watson sa zaoberá aj od januára tohto roka vytvorená nová divízia IBM Watson Group, ktorej cieľom je, aby tento moderný samoučiaci sa superpočítač Watson našiel širšie uplatnenie či už v komerčnej sfére, alebo v oblasti vedy a výskumu, pri diagnostike chorôb, výskume ľudského genómu a podobne. Čo sa týka firiem, tie budú určite oveľa viac ako predtým využívať analytické nástroje pre veľké objemy dát, mobilné softvérové riešenia, ako aj cloudové služby. Cloud si jednoducho môžete predstaviť napríklad pri malých a stredných firmách, ktoré si kúpia hardvér v podobe služby a nebudú teda vlastniť fyzicky servery či iné hardvérové vybavenie. Dáva im to oveľa väčšiu flexibilitu a efektivitu, nebudú mať starosti so samotnou prevádzkou, údržbou či bezpečnosťou.

Martin Murgáč (37)

je generálnym riaditeľom IBM Slovensko od 1. januára 2014. V predchád­zajúcom období (od roku 2011) zastával pozíciu obchodného riaditeľa IBM Slovensko. Do spoločnosti IBM nastúpil v júli 2002 na oddelenie nákupu. Následne pôsobil ako obchodný manažér konzultačnej divízie, ktorú v rokoch 2007 až 2011 aj viedol. Vo voľnom čase sa venuje športu, je držiteľom striebornej medaily z majstrovstiev Európy v taekwonde. Je ženatý a má dve deti.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #počítač #IT #IBM Slovensko #Martin Murgáč