Ukrajinci si totiž po ruskej invázii na Krym nevedia s Rusmi sadnúť za rokovací stôl a stále nie je vylúčený ozbrojený konflikt.
Záložné prepravné trasy do Európy pre ruský tovar vedú cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka alebo z Poľska cez Česko a tiež Slovensko ďalej na západ či juh Európy. Slovensko by na preprave získalo cez mýtne cestné poplatky alebo úhrady za využívanie železničných tratí. Išlo by o prepravu surovín a tovarov za desiatky miliárd eur ročne.
Rusko je pre EÚ druhým najdôležitejším obchodným partnerom. Ročne do EÚ putuje z Ruska tovar asi za 200 miliárd eur, z toho palivá za 33 miliárd eur. Práve o tranzit ruského plynu a ropy by Slovensko pri obídení Ukrajiny prišlo. Prepravu iných tovarov by sme, naopak, mohli získať.
Alternatívny dopravný koridor z Ruska cez Poľsko, Bielorusko na Slovensko by mohli využiť aj Slovenské elektrárne, ktoré z Ruska dovážajú napríklad jadrové palivo. „Slovenské elektrárne majú zabezpečené spôsoby dodávky paliva aj v prípade nemožnosti využiť hranicu Slovenska s Ukrajinou,“ potvrdila hovorkyňa spoločnosti Janka Burdová.
Záložné trasy má pripravené aj košický U. S. Steel, ktorý dve tretiny železnej rudy odoberá z východu. Cez Bielorusko a Poľsko by mohlo na Slovensko v prípade potreby ísť aj ruské drevo či chémia.
Cez Ukrajinu ide zo severu a východu na juh a západ niekoľko tranzitných cestných spojení a dve hlavné tranzitné železničné trasy. Vlaky a nákladiaky vozia tovar z Ruska a Bieloruska cez Kyjev na Ľvov a odtiaľ ďalej na Bratislavu, ale predovšetkým na Budapešť. Prípadne od Kyjeva do čiernomorského prístavu Odesa alebo v smere na Moldavsko a Rumunsko. Obchádzková trasa mimo Ukrajiny vedie z Ruska cez Bielorusko a Poľsko na západ alebo z Poľska tovar môže ďalej prúdiť aj cez Slovensko na západ a juh Európy.
Napríklad pre slovenského nákladného železničného prepravcu Cargo by to mohla byť vhodná príležitosť. Aktuálne je cez ukrajinskú hranicu v Čiernej nad Tisou či v Maťovciach prepravovaný z krajín bývalého Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) tovar v objeme asi 15 miliónov ton ročne. Ide o tovar, ktorý končí na Slovensku alebo putuje ďalej.
„Ide najmä o železnú rudu pre hutnícke podniky v SR, ČR, Rakúsku a Maďarsku (asi 75 – 80 %), uhlie pre hutníctvo a energetické podniky v SR (asi 10 %), oceľové polotovary pre hutnícke podniky v ČR a Maďarsku, ropné a chemické produkty pre SR, ČR a Maďarsko či drevo pre papierne v SR,“ opisuje hovorca Carga Martin Halanda.
Rusko je pre EÚ významný partner. Podľa údajov Eurostatu za rok 2011 sa dovoz tovarov z Ruska do EÚ zvýšil o štvrtinu a Rusko v danom roku vystriedalo USA na pozícii druhého najväčšieho dodávateľa tovarov do EÚ. Najsilnejším obchodným partnerom pre úniu je dlhodobo Čína. Z celkového importu do EÚ v objeme 1 713 miliárd eur predstavoval dovoz z Ruska asi 200 miliárd eur.
V prípade zlyhania prepravy ruskej ropy cez Ukrajinu by Slovensko mohlo využiť ropovod Adria z Maďarska. Plyn by sme zase mohli odoberať z Česka. Plynový obchvat Ukrajiny na Slovensko by smeroval cez Bielorusko, Poľsko, Nemecko a Česko. Tranzitovať plyn na západ by však Rusi namiesto cez Ukrajinu a Slovensko mohli cez plynovod vedúci na dne Baltického mora do Nemecka či cez plynovod vedúci cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka. Odtiaľ je možné ruský plyn ďalej prepraviť do rôznych krajín.
Slovensko sa môže v prípade dlhodobých problémov medzi Ruskom a Ukrajinou stať dôležitým plynárenským dopravným uzlom v smere na východ, kým teraz zarábame na preprave na západ. V prípade vybudovania nového prepojenia cez slovensko-ukrajinské hranice totiž môže začať východný sused Slovenska odoberať zemný plyn zo západu. Od apríla má totiž pre Kyjev rapídne stúpnuť cena za ruský plyn. Gazprom totiž oznámil, že zruší zľavu poskytnutú v decembri a Kyjev tak namiesto súčasných 268,50 amerického dolára za tisíc kubických metrov začne platiť zhruba o tretinu viac, asi 400 dolárov, čo je trhová cena pre väčšinu krajín v EÚ. Gazprom k tomuto kroku pristúpil, pretože v súčasnosti Kyjev dlhuje ruskej strane za dodávku zemného plynu zhruba 1,5 miliardy dolárov.
Je predpoklad, že po zdražení plynu pre bežných Ukrajincov by sa mohli v krajine zostriť nepokoje. Ceny energií sú totiž pre ľudí už teraz dotované, čo Ukrajina nemusí ďalej zvládať, keďže štátna kasa je na dne a dotácie sú do budúcnosti neudržateľné. Je predpoklad, že zahraniční veritelia budú pomoc Ukrajine podmieňovať práve reformami, a to aj v oblasti cenotvorby energií, ktoré už teraz tvoria podstatnú časť výdavkov Ukrajincov.