Daniari sú proti mafii finančne motivovaní

Ako po roku hodnotíte vašu snahu tlačiť na to, aby štát stransparentnil svoje výdavky?
Transparentne informovať o výdavkoch je úlohou vlády, nie Finančnej správy. Našou úlohou je zabezpečiť príjmy, ktoré od nás štátny rozpočet očakáva. Diskutujeme však o tom, prečo na Slovensku podnikatelia, ako aj fyzické osoby majú tendencie neplatiť dane. Pri komunikácii s daňovými subjektmi sme identifikovali ako jeden z dôvodov slabú väzbu medzi príjmami a výdavkami. To je to, na čo sme z pohľadu Finančnej správy viackrát upozorňovali.

Takže sa vám to nepodarilo?
Naopak. Len je ťažké urobiť link medzi konkrétnym príjmom a konkrétnym výdavkom. Keby sme teraz išli do lacnej propagandy, že z konkrétneho zvýšeného príjmu na DPH boli postavené tieto školy a cesty, nebolo by to dôveryhodné. Podľa mňa je to skôr otázka všeobecného zvyšovania transparentnosti výdavkov. V každom prípade je úlohou vlády, nie Finančnej správy, aby o tom informovala.

Nezvýšila sa teda transparentnosť výdavkov štátu?
Ako som spomínal, úlohou Finančnej správy je priniesť očakávaný objem finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že za minulý rok sme do štátneho rozpočtu prispeli sumou o 261 miliónov eur vyššou, ako sa plánovalo, vytvorili sme priestor na to, aby sa služby, ktoré štát poskytuje občanom, zlepšili. Pre nás ako Finančnú správu je ťažko povedať, do ktorých konkrétnych oblastí bude zvýšený výber daní alokovaný. Nedá sa však napríklad na mesačnej báze, keď prídeme s lepšou prognózou výberu daní, zadefinovať link medzi lepším výberom a konkrétnym výdavkom. Je to, ako som už povedal, všeobecná téma zvyšovania povedomia väzby medzi príjmami a výdavkami. Dôveryhodné je, ak sa zadefinuje, čo konkrétny objem zvýšenia výberu daní znamená pre štát.

Neznižujú dôveryhodnosť ľudí v míňanie štátnych peňazí aj informácie o platoch vrcholových manažérov vo verejnej správe? Napríklad vy zarábate 4-tisíc eur mesačne.
Platy vo Finančnej správe podľa mňa nie sú vysoké. Hovorím to veľmi otvorene, jednak o manažmente, ako aj o všetkých ostatných zamestnancoch Finančnej správy. Vo všeobecnosti sú platy v štátnej správe nízke. Inštitúcia ako Finančná správa, ktorá zabezpečuje viac ako 80 percent príjmu štátu, by mala byť ohodnotená vyššími mzdami, ako je to v súčasnosti. Zdôrazňujem, že ide hlavne o našich zamestnancov, nie o manažment.

S čím to porovnávate?
Platy v štátnej správe verzus platy v súkromnej sfére. Porovnať to môžeme aj s ostatnými vyspelými krajinami, kde sú platy v štátnej správe vyššie.

Platy v štátnej správe v rámci krajín V4?
Nemám takéto porovnanie. Musím však povedať, že som si takmer na 100 percent istý, že dôveryhodnosť Finančnej správy SR je postavená na jej aktivitách, a nie na platoch jej zamestnancov. Uverejnené platy nášho manažmentu neznížili dôveryhodnosť Finančnej správy na verejnosti

Nie sú nižšie platy samotných daniarov aj dôvodom, prečo sa v minulosti vyskytovali prípady, keď napomáhali podvodníkom napríklad pri krátení daní?
Finančná správa urobila za roky 2012 a 2013 v tomto smere viacero zmien. Celkový objem vyplatených finančných prostriedkov zamestnancom Finančnej správy v spomínaných rokoch bol výrazne vyšší ako v predchádzajúcich rokoch. Snažili sme sa našich zamestnancov motivovať predovšetkým odmenami za konkrétne vykonané projekty alebo úlohy. Dôveryhodnosť Finančnej správy je v súčasnosti postavená predovšetkým na zvládnutí kritických vecí, napríklad v roku 2012 zavedenie akčného plánu na boj s daňovými únikmi. Išlo o zadané operatívne a legislatívne úlohy, ktoré museli plniť. Kritickým míľnikom bol pre nás dátum 1. 1. 2013, keď sme museli zvládnuť jednosmernú elektronickú komunikáciu s platiteľmi DPH. Druhý míľnik sa udial len teraz nedávno, keď sme zaviedli elektronický kontrolný výkaz DPH. Vyžadovalo si to enormné úsilie a nasadenie všetkých našich ľudí. Snažili sme sa ich za to finančne odmeniť a motivovať.

Vlani ste verejnosť informovali, že pri úniku na DPH vo výške 900-tisíc eur boli obvinení aj dvaja pracovníci pobočky daňového úradu v Trnave.
Na Finančnej správe sme vyhlásili nulovú toleranciu voči korupcii. Zaviedli sme systém boja proti korupcii, výrazne sme posilnili právomoci inšpekcie a vnútornej kontroly. Zintenzívnili sme spoluprácu s políciou. Všetky odhalenia, ktoré boli prezentované aj mediálne, boli vykonané v spolupráci s Policajným zborom. A to nielen voči externému, ale aj internému prostrediu. Pracujeme na tom, aby sa Finančná správa od takých ľudí očistila. Rád by som však zdôraznil, že drvivá väčšina ľudí vo Finančnej správe pracuje čestne a profesionálne.

Menil sa za posledný rok charakter podvodov, predovšetkým na DPH?
Zmenil sa za posledný rok a pol, odkedy vstúpili do platnosti viaceré kľúčové daňové zmeny. Čo však zostalo rovnaké, bol pomer medzi jednotlivými oblasťami, kde sa podvody robia. Najrozšírenejšie sú podvody na DPH, ale mení sa ich charakter. Predtým robili podvodníci menšie počty veľkých podvodov. Teraz evidujeme vysoký počet menších podvodov. Podvodníci sa Finančnú správu snažia uštvať.

Ako to riešite?
Keď som prevzal vedenie Finančnej správy, tak prišlo k viacerým zmenám. Napríklad subjekty na kontrolu si vyberali daňové úrady z veľkej časti samy. Takmer všetky kontroly DPH boli realizované priamo daňovými úradmi. My sme do tohto procesu zaviedli analytiku.

Čo to znamená?
Začali sme naplno využívať náš dátový sklad a jeho analytické moduly. Dnes je 80 percent výberov kontroly realizovaných Finančným riaditeľstvom na základe analytických modulov. Už len 20 percent z kontrol si určujú samotné daňové úrady na základe lokálnej znalosti. Zvýšili sme tým efektivitu daňových kontrol.

Preto poklesol počet daňových kontrol medzi rokmi 2011 a 213 o zhruba 20 percent?
Naším cieľom nie je mať čo najvyšší počet kontrol. Naopak, chceme mať čo najvyšší počet efektívnych kontrol.

Nedávno ste vyhlásili, že v súčasnosti nemáte na daňových úradoch ani jednu politickú nomináciu. Vraj v tom máte garanciu od súčasného ministra financií a premiéra.
Sme v prostredí, ktoré je ovplyvňované politickým dianím. Mám garanciu od ministra financií a premiéra, že ak bude snaha o politickú nomináciu napríklad z regionálnych štruktúr politickej strany, v tomto prípade asi najrelevantnejšie je povedať politickej strany Smer, tak Finančná správa má právo rozhodnúť, že tohto človeka neprijme. Tento človek často nespĺňa kvalifikačné predpoklady na danú pozíciu. Bolo, je a stále platí právo veta z našej strany.

Ak je to naozaj tak, išlo by o zlom, keďže práve politickí nominanti často komplikujú chod daňových úradov.
To už dnes nie je podstatný problém. Dôležitý je spôsob, akým riadite Finančnú správu. Ak umožníte, že každý krajský daňový úrad je samostatné kráľovstvo a robí si v tom kraji, čo chce, tak to ťažko viete riadiť jednotne. Ak scentralizujete procesy tak, že zabezpečíte, aby sa každý daňový úrad správal rovnako a mal rovnaké pravidlá hry, vtedy aj potenciálna politická nominácia má obmedzené právomoci. Je to viac o systéme riadenia, ako o konkrétnych osobách na úradoch.

Zmenilo sa podľa vás myslenie ľudí v odvádzaní daní za posledné obdobie?
Určite áno. K zmene prispela aj bločková lotéria.

Pred spustením bločkovej lotérie jej mnoho ekonómov, opozičných politikov nedávalo šancu na úspech. Po takmer siedmich mesiacoch sa ukazuje, že sa mýlili. Čo stojí za úspechom lotérie?
My sme jej verili od začiatku. Úspechom lotérie sme boli pozitívne prekvapení. Prečo prišiel? Myslím si, že hlavne preto, lebo išlo o hru s jednoduchými pravidlami. Nakúpite, necháte si bloček, môžete ho zaregistrovať, k tomu ako bonus aj niečo vyhrať. Ste kvázi amatérsky kontrolór a zároveň aj adept na výhru v lotérii. V nej je registrovaných doteraz približne 60 miliónov bločkov. Toto číslo hovorí za všetko.

Zvýšil sa aj počet podnetov od občanov na podozrivé bločky, resp. tie, ktoré nemohli zaregistrovať do lotérie?
Hlavne po zavedení bločkovej lotérie počet podnetov stúpol. Kým predtým Finančná správa evidovala 300 podnetov na možné nepravé bločky od občanov, po spustení ich máme okolo 6-tisíc. Ľudí zaujíma, či obchodníci poctivo odvádzajú dane. Priamo sa ich to dotýka. Nepoctivý obchodník totiž kradne na úkor spotrebiteľa. Peniaze, ktoré neodviedol, sa mohli prejaviť na tom, že občan bude platiť nižšie dane. Ak totiž obchodníci neplatia dane, štát hľadá príjmy do štátnej kasy inde a môže sa to dotknúť aj peňaženiek bežných ľudí.

Nechytajú sa vďaka lotérii len malé ryby a tie veľké nechávame plávať v mori podvodov?
Nie je to pravda. Daňová kobra prezentovala veľa odhalení „veľkých rýb“, keď hovoríme o podvodoch na DPH. Nemajú síce charakter spotreby, ide skôr o karuselové podvody. Čo sa týka elektronických registračných pokladníc, tam sme mali problém zverejňovania informácií z pohľadu daňového tajomstva. Vďaka novele zákona o ERP od začiatku tohto roka môžeme prelomiť daňové tajomstvo (ERP, zákon o elektronických registračných pokladniciach, pozn. red.), ale len v prípade, že sme si istí, že došlo k podvodu. Daňové kontroly, ktoré sme otvorili, sa týkajú tak malých, ako aj veľkých obchodníkov. Máme k dispozícii bločky, ktoré nespĺňajú všetky zákonom stanovené podmienky, a ide o veľkých aj malých predajcov.

Denník Pravda nedávno upozornil na podozrivé bločky vydávané na niektorých čerpacích staniciach. Podozrenia sú závažné, keďže čerpačky narábajú s miliónmi eur denne. Dali ste ich opätovne preveriť?
Áno.

Išlo o bločky, ktoré nemali správny logotyp ministerstva financií. Je to pre Finančnú správu podnet na kontrolu, alebo sa dá už z tohto povedať, že subjekt neodviedol štátu daň?
Neodvedenie dane, ako aj chýbajúci, resp. nesprávny logotyp MF, je definované ako závažné porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Potvrdzujem, že v takýchto prípadoch je vysoký predpoklad, že daň odvedená nebola. Ak sa nám dostane do rúk takýto bloček, vykonávame kontrolu. Subjekt je nám pri daňovej kontrole povinný predložiť fiškálny modul. Preveríme si, či sa v ňom daný bloček nachádza, resp. je zaevidovaný vo fiškálnej pamäti pokladnice. Ak áno, daň odvedená bola.

Tento rok ste zaviedli kontrolný výkaz DPH. Štát si od neho sľubuje prínos do štátnej kasy v sume 250 miliónov eur, na toľko je aj vytvorená štátna rezerva. Nie je to podľa vás nadhodnotená suma?
Je to konzervatívny odhad. Kontrolný výkaz DPH je kľúčovým systémovým opatrením. Efekt opatrenia budeme vedieť vyčísliť už po prvých šiestich mesiacoch od jeho zavedenia. S ním sme totiž zaviedli systém, v ktorom neexistuje daňové priznanie bez údajov o tom, ako bolo vykalkulované. Teda aké transakcie viedli ku konkrétnemu daňovému priznaniu. Už sa nám nemôže stať, že subjekt pošle Finančnej správe daňové priznanie bez toho, aby za tým nebola jeho presne vykázaná ekonomická aktivita. Daňové priznanie firmy bolo doteraz často úplnou fikciou. To už neplatí. Pri spárovaní jednotlivých transakcií prídeme na prípadné podvody. Nemenej podstatným bolo v rámci daňových podvodov aj zavedenie zábezpeky na DPH pre rizikové subjekty. Dôležitým opatrením je aj zverejňovanie rizikových subjektov na stránke Finančnej správy.

Ako sa po tomto opatrení zmenilo správanie podnikateľov?
Firmy nechcú obchodovať s rizikovými subjektmi, o ktorých informujeme. Priamo to súvisí aj s tým, že majú sťaženú registráciu na DPH. Nie je im umožnené registrovať sa, keďže dostanú takú vysokú zábezpeku na základe ich histórie, že ju nakoniec nezaplatia. Samotné sťaženie registrácie na DPH eliminuje vznik nových „bielych koní“ na Slovensku.

Problém s firmami so zahraničným majiteľom, ktoré sú nekontaktné, to zrejme nerieši.
Naďalej je s tým problém. Veľmi úzko súvisí s tým, či tzv. biele kone už existujú a sú registrované ako platitelia DPH. Problém je najmä s rumunskými a maďarskými konateľmi firiem. Nechcem to však zovšeobecňovať ako problém len týchto dvoch krajín. Ťažko je od týchto firiem alebo osôb vymáhať dane, keď nám Finančné správy z dotknutých štátov povedia, že nemajú žiadnu ich históriu. Daná firma alebo osoba nemusia ani existovať. Pokusov založiť bieleho koňa prostredníctvom konateľa z inej krajiny je mnoho.

Nezlepšuje sa medzinárodná výmena informácií o týchto osobách alebo o firmách?
V tomto prípade je dôležitý postoj a pomoc Európskej únie, resp. Európskej komisie. Vzniká systém automatickej výmeny informácií, do ktorého by mala každá členská krajina vstúpiť. Nesmierne to pomôže. V boji proti podvodom na DPH je rýchlosť absolútne kľúčovým elementom na to, aby sme zistili, že služba alebo tovar do inej krajiny EÚ dodané neboli. Najefektívnejší spôsob boja proti daňovým podvodom je, že nevyplatíme neoprávnený nadmerný odpočet DPH. Všetko ostatné je už chytanie mačky za chvost. Pre štát je následne oveľa ťažšie sa k relevantným zdrojom dostať.

Ako je to s výmenou informácií medzi vami a českým Finančným riaditeľstvom?
Máme veľmi dobrú spoluprácu. Výmena informácií je rýchla. S Maďarskom je to pomalšie. Snažíme sa to aj na bilaterálnej úrovni zlepšiť. Kľúčový však bude systém automatickej výmeny informácií ako iniciatíva EÚ.

Keď sme už pri únii. Zachytili ste nedávne vystúpenie europoslanca Godfreya Blooma z Veľkej Británie, ktorý mal v pléne v Štrasburgu veľmi kontroverzné vystúpenie na tému daňových únikov?
Áno, viem o jeho vystúpení.

Povedal, že štát je inštitúcia krádeže a dane sú prostriedkom štátu, ako z obyčajných ľudí vytiahnuť peniaze, ktoré potom nehanebným spôsobom rozhádže. Nie sú podobné vystúpenia tohto charakteru vodou na mlyn podvodníkom?
Zase sme pri vzťahu príjmov a výdavkov. Sú európske krajiny, kde platenie daní nie je témou. Švajčiarsko, škandinávske krajiny, kde ľudia a podnikatelia platia oveľa vyššie dane ako na Slovensku. Veľmi dobre však vedia, čo za dane od štátu dostávajú. To je cesta aj pre ďalšie európske krajiny vrátane Slovenska. Musí sa čoraz intenzívnejšie väzba príjmy-výdavky zhmotňovať pre bežných ľudí. Ak sa to bude diať, tak potom žiadne takéto vystúpenia europoslancov neovplyvnia ľudí natoľko, aby platenie daní odmietali.