Ukrajinské suroviny a pracovníci by EÚ pomohli

Prípadný vstup Ukrajiny do EÚ je ešte ďaleko, ale je možné, že sa krajina zmietaná sporom s Ruskom a krízou časom v únii ocitne. Grzegorz Sielewicz, ekonóm, ktorý hodnotí riziká platobnej neschopnosti krajín v strednej a východnej Európe, v rozhovore pre Pravdu tvrdí, že Ukrajina má veľký potenciálny spotrebiteľský trh so 45 miliónmi ľudí, vzdelanú pracovnú silu a dobrú priemyselnú základňu s prírodnými zdrojmi, najmä úrodnú pôdu.

18.03.2014 12:00
debata (24)
Grzegorz Sielewicz Foto: TOMASZ_RAS
Grzegorz Sielewicz Grzegorz Sielewicz

Čo by prinieslo členstvo Ukrajiny v EÚ?
Vstup Ukrajiny do EÚ by určite získal podporu, ale Ukrajina by mala najprv zlepšiť svoju ekonomiku a systém riadenia. Členstvo v EÚ nie je proces, ktorý krajina môže urobiť zo dňa na deň. Na druhej strane, ukrajinská ekonomika môže byť veľmi konkurencieschopná minimálne s krajinami strednej a východnej Európy. Ak by vstúpila do únie, s terajšou úrovňou miezd by dokázala vyrábať cenovo atraktívne produkty a bola by tak aj magnetom pre zahraničných investorov.

Takže má významný ekonomický potenciál pre EÚ?
Obrovský. Najmä ak hovoríme o surovinovej základni, pričom krajina má veľké skúsenosti v priemyselnej výrobe. Napríklad má významné možnosti dodávať rôzne druhy železa a kovov. Obrovský potenciál má aj pri dodávaní poľnohospodárskych výrobkov.

V akom časovom horizonte by Ukrajina mohla splniť ekonomické požiadavky na vstup do EÚ?
V tejto etape je skutočne ťažké čo i len odhadovať časový horizont, kedy by Ukrajina mohla splniť všetky ekonomické podmienky potrebné na vstup. Nebudem teda špekulovať. Ukrajina musí v prvom rade zlepšiť svoje ukazovatele spravovania krajiny. Podmienky podnikania sú takisto stále veľmi ťažké, je tu netransparentné prostredie a nestabilný regulačný rámec.

Čaká Ukrajinu uťahovanie opaskov, akého sme boli svedkami pri Grécku, ktoré sa pred štyrmi rokmi ocitlo na pokraji bankrotu?
Naša spoločnosť hodnotí vo svete 159 krajín z hľadiska ich rizika nesplácania zo strany podnikov v danej krajine v rámci ich obchodných operácií v krátkodobom horizonte. Do úvahy sa zároveň berú politické či ekonomické ukazovatele. Ukrajina má dnes najnižší rating D, teda je tam veľmi vysoké riziko platobnej neschopnosti. Čelí vysokej miere korupcie, vývoj sa zhoršuje pri viacerých ukazovateľoch ako politická sloboda, štátne regulácie. Boj s korupciou hodnotí negatívne aj Svetová banka. Krajina potrebuje skutočne hlboké reformy, aby sa stala konkurencieschopná a jej ekonomika sa zlepšovala.

Čo potrebuje ukrajinské hospodárstvo?
Medzi silné stránky ukrajinskej ekonomiky patrí predovšetkým strategická pozícia medzi Ruskom a Európskou úniou, takisto veľký potenciál využitia poľnohospodárstva a kvalifikovaná lacná pracovná sila. Naopak, medzi slabé stránky možno zaradiť slabú diverzifikáciu ekonomiky a závislosť od cien dovážaného plynu. Vysoká zadlženosť súkromného sektora, politická nestabilita, ktorá ťažko umožňuje presadzovanie konzistentnej politiky, slabý bankový sektor a pretrvávajúce nedostatky v podnikateľskom prostredí. To všetko treba zlepšiť.

Európska komisia rozhodla, že uvoľní clá pre ukrajinský export, čo by krajine malo ročne priniesť okolo 500 miliónov eur. Ďalších 11 miliárd eur Ukrajina získa vo forme finančnej pomoci. Bude to postačujúce? Odhaduje sa, že potrebuje ďalších 25 miliárd eur.
Na to, aby sme robili číselné odhady, je potrebné, aby Ukrajina skutočne spravila hlboké reformy vo všetkých oblastiach, od nastavenia podmienok podnikania, legislatívy, cez boj s korupciou po vymožiteľnosť práva. Poviem to inak. Ešte v roku 1990 boli napríklad Poľsko aj Ukrajina na porovnateľnej úrovni, čo sa týka HDP (hrubý domáci produkt, pozn. red.) na osobu, ten dosahoval 5¤967 dolárov v Poľsku a 5¤859 dolárov na Ukrajine. Po 20 rokoch je táto úroveň HDP na osobu v Poľsku takmer trojnásobne vyššia ako na Ukrajine. Veď koncom roku 2012 to bolo 22¤162 dolárov ku 7¤298 dolárov. Na druhej strane Ukrajina predstavuje obrovskú ekonomiku so 45 miliónmi obyvateľov. Jej užšie vzťahy s krajinami V4 môžu byť pozitívnou podporou pre firmy z týchto krajín, ktoré by tak mohli pokryť ukrajinský dopyt, najmä ak sa nachádzajú blízko hraníc.

Od finančnej krízy v roku 2008 sa Ukrajinci nikam neposunuli, vidieť to na číslach celkovej produkcie. V raste ekonomiky Ukrajinci zaostávajú za Bieloruskom aj Gruzínskom. Čo vidíte za touto stagnáciou?
Pokiaľ ide o Gruzínsko, je fakt, že táto krajina je malá a dokonca nie je ani veľmi diverzifikovaná. Je však zaujímavá tým, že v nej vidieť silné odhodlanie stať sa konkurencieschopnou ekonomikou, ktorá bude priťahovať zahraničných investorov. Úspešne tak už implementovala príslušné opatrenia. Pochopila, že dobré podnikateľské prostredie vždy pomôže ekonomike rásť. Nepochybne práve tento príklad môže byť dobrým začiatkom aj pre Ukrajinu, aby sa zamerala na realizáciu reforiem podporujúcich súkromné investície. Pri Bielorusku porovnávanie vedie k zlému príkladu. Bielorusko je napojené na Rusko a ako sa ukazuje, aj trieštenie na Ukrajine je len odpoveďou na meniacu sa stratégiu krajiny v závislosti od zmien tamojších vlád.

Ako ste spomínali, Ukrajina láka na lacnú pracovnú silu a má prílev zahraničných investícií, nízke náklady na podnikanie. Na tom môže hospodárstvo stavať.
Tieto faktory už do istej miery Ukrajine pomohli. Veď je v každom prípade potrebné poznamenať, že mnoho zahraničných firiem už má na Ukrajine svoje dcérske spoločnosti a spustilo tam výrobu. Na druhej strane, práve prípadný vstup krajiny do Európskej únie by určite pre zahraničných investorov vytvoril oveľa pohodlnejšie, ale hlavne predvídateľnejšie podnikateľské podmienky.

Ako ovplyvnia sankcie zo strany EÚ proti Rusku ekonomický chod Ukrajiny?
Nechcem hodnotiť politické rozhodnutia. No v prípade zmrazenia aktív dôležitých ruských oligarchov by na to mohla ruská vláda odpovedať rozhodnutím o následnom zmrazení finančných transferov. To by však vážne ovplyvnilo dlhovú službu veľkých korporácií, často kontrolovaných Kremľom. Podľa údajov dostupných k septembru vlaňajšieho roka by takýto vývoj najviac vystavil riziku francúzske banky, ktoré tam majú 54 miliárd dolárov, ale aj americké s 35 miliardami dolárov, talianske tam majú 30 miliárd a nemecké 22 miliárd dolárov. Celková dlhová služba by mala v tomto roku dosiahnuť 95 miliárd dolárov, čo zodpovedá až 15 percentám vývozu.

Nemecká obchodná komora uviedla, že uvalenie sankcií bude mať nepriaznivý dosah na nemecké a európske hospodárstvo, ale viac ich pocíti Ruská federácia. Akým spôsobom?
Treba si uvedomiť, že ruská ekonomika je vystavená viacerým rizikám. Jednak už v začiatkoch nepokojov na Ukrajine pocítila negatívne reakcie trhov, keď sa krátkodobo oslabil rubeľ aj akciový trh. Ani kroky ruskej centrálnej banky, ktorá na oslabenie rubľa reagovala zvýšením úrokových sadzieb, nie sú z dlhodobého hľadiska najšťastnejšie. Pretože pri dramatickom odleve domáceho kapitálu, ktorý sa tam dnes deje, keď len vlani odtiaľ odtieklo 62,7 miliardy dolárov, neochote domácich investorov investovať, to ešte viac obmedzí úverovanie firiem. Bude narastať ich vonkajší dlh a dá sa počítať aj s oslabením prísunu zahraničného kapitálu. Z dlhodobého hľadiska dokonca môže dôjsť k ďalšiemu znehodnocovaniu rubľa. Dá sa tak očakávať, že rast ekonomiky sa spomalí, už tento rok odhadujeme rast len na úrovni jedného percenta.

Grzegorz Sielewicz (33)

Hlavný ekonóm spoločnosti Coface pre región strednej a východnej Európy. Spoločnosť hodnotí krajiny z hľadiska rizík ich platobnej neschopnosti. Predtým pôsobil deväť rokov na poľskom ministerstve financií ako hlavný špecialista medzinárodných kapitálových trhov a verejného dlhu. Má skúsenosti z pôsobenia v bankách Deutsche Bank a UniCredit Group. Vyštudoval na Varšavskej ekonomickej škole a je aj absolventom Purdue University v Indiane (USA).

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba