Do roku 2016 by sa tak mali začať stavebné práce dokopy na 410 kilometroch diaľnic a rýchlociest. K slovu sa dostane aj stavanie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka či R3 na Orave. Hoci sú v týchto úsekoch nízke intenzity áut, diaľničiari veria, že cesty majú potenciál, no postavia ich zrejme len v polovičnom, teda dvojprúdovom profile.
Tento rok sa začalo s budovaním kysuckej D3 Svrčinovec – Skalité, D1 od Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku, od Hubovej po Ivachnovú a šéf diaľničiarov Milan Gajdoš verí, že sa začne s prácami aj na tuneli Višňové pri Žiline. V tomto prípade sa ešte neskončil výber staviteľa úseku a štát takisto čaká na usmernenie z Úradu pre verejné obstarávanie, ako postupovať pri výbere stavebnej firmy, keďže obidve spoločnosti, ktoré o Višňové súperia, boli usvedčené z kartelovej dohody. „Nezostane nám nič iné, len tieto firmy vylúčiť a potom zostanú v súťaži spoločnosti, ktorých sa toto nariadenie týkať nebude,“ reaguje Gajdoš na otázku, ako rozhodne diaľničná firma, ak tendrový úrad bude mať problém s účasťou kartelových firiem na verejných súťažiach. Rozhoduje sa medzi Skanskou s ponukou 338 miliónov eur a Doprastavom. Ďalšie firmy v poradí boli Dúha a Hant, ktorých ponuky sa v minulých tendroch niekedy nedostali do finále. Po nich mal piatu ponuku Váhostav s cenou 474 miliónov eur.
Okrem úsekov na severnej D1 sa začne zhruba o dva mesiace výstavba rýchlostnej cesty Pstruša – Kriváň. V lokalite už boli vyrúbané dreviny a zanalyzované podložie, čiže motoristi budú zo susednej cesty môcť čochvíľa sledovať prácu stavebných mechanizmov. Do konca roka bude sprejazdnená diaľnica pri Martine a Levoči.
V budúcom roku je naplánovaná výstavba predovšetkým diaľničného obchvatu Bratislavy, úseku D4 a rýchlostnej cesty R7 v smere na Dunajskú Stredu. Stavať sa začne aj diaľničný obchvat Prešova, pokračovanie D1 za Košicami a na Kysuciach od Čadce po Svrčinovec. S kysuckou diaľnicou ide súbežne rýchlostná R3 cez Tvrdošín a Dolný Kubín. Denné intenzity áut sú však v tejto lokalite nízke, preto Gajdoš hovorí o pláne stavať len polprofil. "Na trase plánovanej R3 je veľa kritických bodov, ktoré budú záťažovou skúškou nielen pre motoristov, ale aj pre miestnych. Otázne je, či má zmysel stavať plný profil, alebo len polprofil. Typickým východiskom pre toto územie bude ísť do polprofilu, plný profil by intenzitou nebol využívaný. Aj polprofil vie riešiť ťažkú dopravnú situáciu,“ odôvodňuje.
Rovnaký osud bude čakať aj na R1 cez Nízke Tatry, kadiaľ prejde denne zhruba 10-tisíc vozidiel. Výstavba by sa mala začať v roku 2016. Stavať R1 cez dva národné parky však nebude jednoduché, ani technicky, ani finančne. Dosahy na prírodu by mali znížiť tunely, ktorých na takmer 50-kilometrovom úseku bude až šesť. Cesta najskôr zamieri do Slovenskej Ľupče. Na pokračujúcom úseku do Korytnice sa musia postaviť dva tunely – Diel a Kozí Chrbát, ktoré minimalizujú zásah do vtáčieho územia. Najnáročnejšie bude postaviť 28 kilometrov dlhý úsek Korytnica – Ružomberok, kde má vyrásť 82 mostov a štyri tunely (Korytnica, Liptovská Osada, Biely Potok a Mních).
Uvažuje sa, že tento úsek by bol postavený ako verejno-súkromný PPP projekt podobne ako R1 z Nitry do Tekovských Nemiec či D4 a R7 na juhu. "Štúdia realizovateľnosti ešte nie je dokončená a tá buď potvrdí, alebo vyvráti našu ambíciu. Úsek R1 od Banskej Bystrice do Ružomberka však môže byť strategickým z pohľadu alternatívnej trasy z východu na západ, keď z rôznych dôvodov môže dôjsť k obmedzeniam na úseku D1 Žilina – Ružomberok. Prepoja sa regióny a môže im to zvýšiť konkurencieschopnosť. Posledným argumentom je rozvoj cestovného ruchu. Tento úsek má preto veľký potenciál na to, aby sa dostal do výstavby,“ myslí si Gajdoš.
O dva roky sa začnú práce aj na dokončení D3 zo severu do Žiliny, v pláne je aj dobudovanie R2 pri Rožňave a v neposlednom rade posledný úsek D1 od Turian po Hubovú, ktorý nadviaže na aktuálne stavaný úsek Dubná Skala – Turany. Štát však stále nevie, či od Turian bude štvorprúdovku stavať po povrchu, alebo cez tunel Korbeľka.