Denník Financial Times informoval, že od konca februára, keď Rusko vystupňovalo napätie voči Ukrajine, stúpla trhová cena pšenice vo svete o 20 percent. Trhy sa obávali dosahov konfliktu na regióny Ruska, Ukrajiny a Kazachstanu, ktoré sú významnými svetovými producentmi obilnín. Počasie však zatiaľ neúraduje. Ukrajina ako obrovský producent obilia hlási, že úroda ozimnej pšenice, dôležitá pre cenu chleba, sa ukazuje zatiaľ ako dobrá.
Februárový mierny pokles cien potravín na Slovensku by tak nemalo vystriedať výraznejšie zdražovanie. O to viac, že spotrebiteľské nálady sa mierne zlepšujú a farmári, ale aj obchodníci profitujú z relatívne lacných palív.
Dva týždne nezaprší
Problémom slovenských farmárov je však sucho. V sadoch už kvitnú nielen čerešne, ale na južnom Slovensku aj skoré odrody jabloní. Kým pred rokom sa poľnohospodári ešte len pokúšali siať jačmeň, teraz už dosievajú cukrovú repu. Povzchádzaným jarinám však chýba vlaha, ozimnej pšenici schnú spodné listy.
Rýchlo rastúci nedostatok vlahy nateraz registrujú citlivo len roľníci a meteorológovia. Burzy sú zatiaľ relatívne pokojné, cena pšenice kolíše okolo 170 až 180 eur za tonu a je ešte dosť ďaleko od cien s prívlastkom vysoké. Tie sa začínajú, až keď sa pšenica predáva po 200 až 220 eur za tonu. „Ak v apríli poriadne nezaprší, zdražie určite obilie z novej úrody, to z minuloročnej je takmer všetko predané,“ prognózuje možný vývoj na domácom trhu Jozef Urminský, predseda Združenia pestovateľov obilnín.
Vyhliadka na najbližšie dva týždne nie je ružová najmä pre juhozápad Slovenska, kde sa koncentruje pestovanie obilnín, olejnín, ale aj väčšina sadov a viníc. „Do polovice apríla bude územie Slovenska pod vplyvom tlakovej výše, zrážok nepribudne,“ hovorí klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Očakávané mraky nad Jadranom
Marcové zrážky, ktoré stihli ovlažiť Nemecko a dosť z nich spadlo aj nad Českou republikou, pocítili výraznejšie len na severozápade Slovenska. V Oravskej Lesnej namerali 35 milimetrov zrážok. Lenže nad obilnicou Slovenska o 250 kilometrov južnejšie napršalo v marci len od 12 do 14 milimetrov vody. Toľko hlásia poľnohospodári z okresu Galanta. Jarný zrážkový deficit vyjadrili hodnotou 70 percent.
„Dážď má pre nás cenu zlata. Ak do konca týždňa nenaprší, bude treba zavlažovať jačmeň, pšenicu vrátane porastov repky, ktoré onedlho začnú kvitnúť,“ vysvetľuje situáciu na poliach šľachtiteľ obilnín Ľudovít Sleziak zo spoločnosti Hordeum Sládkovičovo. Zo slnečných dní s nezvyčajne vysokými, aj vyše 20-stupňovými, teplotami nemá ani trochu radosti – denne sa z pôdy odparí 5 až 10 milimetrov vlahy.
Na to, aby sa juhozápadné Slovensko dočkalo zrážok, musí podľa klimatológa Pavla Fašku vzniknúť tlaková níž nad severným Jadranom. Pri priaznivom severovýchodnom prúdení by potom vietor mohol dohnať dážď z pobrežia severného Talianska aj do Podunajskej nížiny. Lenže naposledy sa dažďové mraky rozpadli nad Balkánom.
A tak jedinou istotou, ako dožičiť rastlinám životodarnú vodu, sú závlahy. Senecký farmár Zdenek Černay má už súpravy pripravené. Všimol si však, že v jazerách v okolí Senca klesla hladina vody o trištvrte metra, ba miestami až o celý meter pod obvyklú úroveň. Klimatológ Pavol Faško vraví, že v riekach a jazerách je menej vody v dôsledku nižších zimných zrážok. Chýbal sneh aj dážď. Príroda môže ešte deficit vyrovnať, ale aj prehĺbiť. Najbližší vývoj počasia ukáže, ktorý scenár sa tohto roku uskutoční.
Výkyvy teplotné, zrážkové aj cenové
Zdá sa, že treba rátať s rizikovým priebehom počasia. Upozorňuje naň aj Jaroslav Rožnovský z českého Hydrometeorologického ústavu. Pre ČTK Rožnovský uviedol, že častejšie výskyty sucha budú dané nielen nedostatkom zrážok, ale vyplynú aj z nárastu teploty vzduchu a vyššieho výparu. A to je situácia, ktorú v týchto dňoch na Slovensku práve zažívame. Miroslav Trnka z Mendelovej univerzity v Brne k tomu dodal, že prebiehajúca zmena klímy ovplyvní všetky aspekty potravinovej bezpečnosti vrátane dostupnosti a cenovej stability.
Pravda, sucho nie je jediné riziko, ktoré ohrozuje úrodu. „Prežívame nebývalú teplotnú inverziu, keď rozdiel teplôt medzi dňom a nocou je aj vyše 20 stupňov,“ poukazuje na ďalší jav posledných dní ovocinár Jozef Vozár. V rozkvitnutých čerešňových sadoch v Dunajskej Lužnej majú ovocinári už piaty deň pohotovosť pre možné nočné mrazy. Pripravené sú špeciálne sviece, ventilátory aj závlahy. Cez deň v sade bzučia tisíce včiel z vyše tristo úľov, ktoré tam rozmiestnili miestni včelári.
Navonok nádherná jar, taká, akú si ľudia z mesta želajú. Ale v skutočnosti plná rizík, dozvuky ktorých si súčasník všimne, až keď niektorá z jeho obľúbených potravín náhle zdražie na pultoch obchodov.