V polčase vládnutia získali viac zamestnanci ako firmy

Kto má prácu, žije sa mu lepšie ako pred dvoma rokmi, keď začínala súčasná vláda. Vyplýva to z vyjadrení zástupcov zamestnancov, ako aj z ukazovateľov o vývoji miezd či cien.

06.04.2014 20:00 , aktualizované: 07.04.2014 07:00
práca, zamestnanie, profesia, živnosť, živnostník Foto:
Ilustračné foto
debata (9)

Podniky však na druhej strane upozorňujú, že prácu je ťažšie zabezpečiť, čo má súvisieť s dozvukmi krízy v eurozóne, ale aj s vládnymi opatreniami, ktoré uprednostnili záujmy zamestnancov pred predstavami majiteľov podnikov.

Odborári majú po zmene Zákonníka práce silnejšie postavenie pri rokovaniach o platoch. Podnikom mzdové náklady narástli aj pre rozšírenie príplatkov za prácu v noci či zavedenie minimálnej hodinovej mzdy pre dohodárov. Ďalší rast miezd má zabezpečiť prebiehajúce rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré sa prenášajú z veľkých fabrík na malé firmy.

"V horších časoch dokážu práve odbory tlačiť na zvyšovanie platov vo firmách,“ povedala Markéta Šichtařová, ekonómka Next Finance. Na druhej strane to môže limitovať rast zamestnanosti, aj keď investori Slovensko vnímajú stále pozitívne. "V každom prípade súčasný Zákonník práce neprispieva k tvorbe nových pracovných miest,“ tvrdí zase viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula.

Za súčasnej vlády sa nezamestnanosť po počiatočnom náraste vrátila na zhruba 14-percentnú úroveň a má ďalej klesať. Priemerná mzda stúpla za dva roky asi o 20 eur mesačne na vyše 800 eur. Rast cien sa najprv z takmer 4-percentnej úrovne postupne znižoval a v súčasnosti ceny dokonca prvýkrát mierne klesli.

Pokles cien dáva priestor pre rast reálnych platov. V súčasnosti odbory presadzujú napríklad rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v strojárskom priemysle a autobusovej doprave. "Keďže v domácej ekonomike má kolektívne zmluvy s odbormi uzavretých približne len desať percent firiem, rozšírenie pravidiel na všetky podniky zabezpečí zvyšovanie platov a lepšie pracovné podmienky odhadom až dvestotisíc zamestnancom,“ povedal predseda odborového zväzu OZ Kovo Emil Machyna.

Aj pri ľavicovom Zákonníku práce zahraničné firmy podnikajúce na Slovensku označili domácu ekonomiku ako najvhodnejšiu na realizovanie investícií v strednej a vo východnej Európe. Z prieskumu realizovaného Slovensko-nemeckou obchodnou a priemyselnou komorou medzi 196 firmami, ktoré majú na Slovensku majiteľov z rôznych krajín, vyšli ako najväčšie klady slovenskej ekonomiky rastúca produktivita práce a euro.

Príplatky k nočnej práci

Podľa odborárov zamestnancom pomáha zmenený Zákonník práce. "Prepustení zamestnanci získali opäť nárok na výpovednú dobu aj odstupné vo výške podľa odpracovaných rokov u zamestnávateľa,“ upozornil Pavel Kúš, šéf odborového zväzu OZ Kovo v Banskej Bystrici. Ak sa napríklad firma rozhodne zrušiť pracovné miesto zamestnancovi, ktorý pre ňu pracoval dvanásť rokov, ten po oznámení výpovede má nárok v spoločnosti pracovať ďalšie tri mesiace a pri odchode mu podnik vyplatí štvormesačné odstupné.

Zákonník práce zmenil aj príplatky. V minulosti trvala nočná práca od desiatej večer do piatej hodiny ráno. "Podľa nového Zákonníka práce sa nočná práca skončí až o šiestej hodine ráno a v praxi majú zamestnanci o hodinu dlhší príplatok za nočnú zmenu,“ priblížil Kúš. Zamestnanci pracujúci na dohodu získali minimálnu hodinovú mzdu či ospravedlnené voľno, keď idú na vyšetrenie k lekárovi. Zamestnávatelia v tom vidia aj nevýhody. "Nedá sa súhlasiť s tým, že administratívne zaťaženie krátkodobej práce je v podstate rovnaké ako zamestnávanie na dobu neurčitú. Jedným z výsledkov tejto zmeny je nárast počtu ľudí zamestnaných načierno,“ vyčítal Borgula zo strojárskeho zväzu.

Viac čiernej práce?

Inšpektorát práce v minulom roku skontroloval takmer 14-tisíc firiem a nelegálne zamestnávanie zistil v 541 podnikoch. V roku 2012 bolo skontrolovaných takmer 7,7 tisíca firiem a z nich takmer 276 spoločností malo vo svojich radoch aj zamestnancov bez pracovnej zmluvy. Kým v roku 2012 v percen­tuálnom vyjadrení načierno zamestnávalo 3,6 percenta firiem, tento podiel za rok 2013 stúpol na 3,9 percenta. Na druhej strane nižšiu ochranu dohodárov vo veľkom zneužívali pracovné agentúry, ktoré v minulosti schválne zamestnávali ľudí na krátky čas, aby sa tak legálne vyhli plateniu odvodov.

"Nie je jednoduché nájsť ideálny rovnovážny stav dvoch protichodných ideí, to znamená zamestnanca, ktorý chce čo najlepšie zarobiť, a zamestnávateľa, ktorý zase chce čo najviac ušetriť,“ zhodnotila špecialistka pre kolektívne vyjednávanie Integrovaného odborového zväzu Gabriela Pobjecká. Pravicové vlády sa totiž snažia nastaviť zákonník viac v prospech firiem z dôvodu tvorby nových pracovných miest. Silnejšie postavenie však niektoré firmy využívali na odstavenie odborov cez zamestnanecké rady vytvorené z administratívnych pracovníkov. Cez nich dokázali jednoduchšie presadzovať nadčasy či prácu počas víkendu. Dnes firmy môžu ľudí do práce cez víkend zvolať len so súhlasom odborov.

"Celý problém vzniká pre globalizáciu výroby, pri ktorej firmy nevedia presne povedať, koľko zamestnancov budú v danom týždni potrebovať na realizovanie dohodnutých zákaziek,“ uviedol Borgula. Niekedy tak na vybavenie dohodnutých objednávok stačí pracovať tri dni do týždňa a inokedy zas šesť.

Firmy na pokutách zaplatili 614-tisíc eur

Aj niektoré zmeny presadené vládou Ivety Radičovej zlepšili postavenie zamestnancov. "Výrazne nám pomohla zmena ešte od predchádzajúceho ministra práce Jozefa Mihála, ktorý zaviedol, že ak skončí platnosť kolektívnej zmluvy a nová ešte nie je dohodnutá, nasledujúcich dvanásť mesiacov platí predchádzajúce odmeňovanie,“ povedala Simona Schuszteková, členka predsedníctva OZ Kovo. Zamestnávateľ touto zmenou stratil možnosť pri kolektívnom rokovaní tlačiť odbory do uzavretia dohody pod hrozbou znižovania platov. "V praxi sme sa v minulosti stretávali s tým, že po skončení platnosti kolektívnej zmluvy prišlo k znižovaniu mzdových taríf a dohodnutých benefitov,“ potvrdila Schuszteková.

V roku 2013 inšpektoráty práce právoplatne uložili zamestnávateľom 987 pokút v sume 613¤905 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov. Medzi najčastejšie porušenia patria absencia charakteristiky vykonanej práce v uzatvorených zmluvách, nevyplácanie mzdy v stanovenom termíne, nižšie príplatky za prácu nadčas, ako stanovuje zákon, nezabezpečovanie stravovania a uzatváranie dohôd aj na dlhodobú prácu.

Najväčšie zmeny spôsobené Zákonníkom práce
Zvýšili sa práva zamestnancov pracujúcich na dohodu. Ľudia v takomto pracovnom pomere získali nárok na minimálnu hodinovú mzdu, ospravedlnené voľno v prípade potreby návštevy lekára, príplatky za nadčas a prácu v noci. Firmy s touto zmenou majú veľké administratívne náklady a stúpa počet ľudí pracujúcich na čierno.
Opäť sa zaviedol súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Prepustení ľudia tak získali nárok na výpovednú lehotu aj odstupné v závislosti od odpracovaných rokov. Z pohľadu firiem vzrástla obava prijímať nových ľudí pre vysoké náklady na prepustenie.
Skrátil sa pracovný pomer na určitý čas. V minulosti mohli zamestnávatelia s ľuďmi uzavrieť pracovný pomer na určitý čas najviac trikrát za sebou počas troch rokov. Po novom môže zamestnávateľ uzavrieť dohodu so zamestnancom už len na dva roky.
Nočná práca je o hodinu dlhšia, vďaka čomu majú zamestnanci vyšší nárok na príplatok za nočnú zmenu. V starom Zákonníku práce sa začínala nočná práca o desiatej hodine večer a končila o piatej ráno. V novom Zákonníku práce sa nočná práca končí o šiestej hodine ráno.
Prísnejšia definícia závislej práce umožňuje v praxi inšpektorom práce tvrdšie zakročiť proti takzvaným núteným živnostiam. V praxi totiž už aj predavači v obchodoch pracujú na živnosť, čím firmám umožňujú šetriť na odvodoch.
Zrušenie možnosti dohodnúť sa so zamestnancami cez kolektívnu zmluvu na nižších sociálnych štandardoch, ako sú stanovené v Zákonníku práce.
Nižšia flexibilita Zákonníka práce sťažuje firmám prijímanie nových ľudí a predražuje prepúšťanie. Zároveň firmám vzrastú mzdové náklady pre pripravované rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
ZDROJ: OZ KOVO, AZZZ SR, ZPS SR

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanci #zákonník práce