Správa tak podľa agentúry AP spochybňuje závery vlády prezidenta Baracka Obamu, ktorá tvrdí, že biopalivo je čistejšou alternatívou k rope a pomôže v boji proti zmenám klímy.
Štúdiu, za ktorú vláda zaplatila 500 000 dolárov, zverejnil časopis Nature Climate Change. Podľa jej výsledkov biopalivá vyrobené zo zvyškov kukurice uvoľnia v prvých rokoch o sedem percent viac skleníkových plynov než bežný benzín. V dlhodobom horizonte sú síce podľa štúdie biopalivá lepšie, nespĺňajú však štandardy stanovené energetickým zákonom z roku 2007, aby mohli byť označené za obnoviteľné palivo.
Závery sú ranou pre vládu. Takzvané celulózové biopalivá už totiž dostali federálnu podporu v objeme viac ako jednej miliardy dolárov. Zhruba polovica celulózových biopalív mala pochádzať z kukuričného odpadu.
Zástupcovia firiem z odvetvia biopalív a vládni úradníci štúdiu okamžite skritizoval a označili ju za chybnú. Podľa nich je v niektorých bodoch príliš zjednodušujúca a niektoré odhady sú podhodnotené.
„Jadro analýzy znázorňuje extrémny scenár, ktorý žiadny zodpovedný farmár alebo podnikateľ nikdy neuskutoční, pretože by to zruinovalo pôdu a dlhodobé dodávky surovín. Nemá agronomický alebo podnikateľský zmysel,“ povedal agentúre AP obchodný riaditeľ pre biorafinérie spoločnosti DuPont Jan Koninckx. Firma má tento rok dokončiť závod na produkciu celulózového etanolu zo zvyškov kukurice.
Prieskum je prvý, ktorý sa pokúsil vyčísliť, koľko uhlíka sa uvoľní do atmosféry, keď sa stonky, listy a klasy kukurice použijú na výrobu paliva namiesto toho, aby zostali na poli a prirodzene uhlíkom doplnili pôdu.
Vlastná analýza federálnej Agentúry pre životné prostredie (EPA), ktorá predpokladá, že bude z polí odstránená zhruba polovica zvyškov kukurice, zistila, že palivo vyrobené týmto spôsobom splní štandardy energetického zákona. Ak by nespĺňalo zákon, nezískali by výrobcovia paliva potrebné dotácie a bez dotácií by bolo palivo pre vysokú cenu nepredajné.