Financie musia byť viazané dovtedy, pokým zadlženie štátu neklesne opäť pod 55-percentnú hranicu, čo by sa podľa ministra financií Petra Kažimíra malo stať v roku 2016. Niektoré obce pre úspory však už vlani prestali svietiť, kosiť či opravovať cesty a chodníky.
„Prelomenie hranice ústavnej dlhovej brzdy a následná viazanosť výdavkov spôsobí mestu problémy pri zabezpečovaní základných samosprávnych činností, ako aj v obmedzení a prehodnotení pripravovaných akcií investičného charakteru. V akých objemoch sa budeme pohybovať, závisí aj od vyrokovania podmienok a postupov viazanosti výdavkov medzi zástupcami ZMOS a ministerstvom financií,“ povedal Pavol Ľorko z kancelárie primátora Dolného Kubína. Dlh obcí na celkovom verejnom dlhu sa momentálne podieľa približne troma percentami.
Napríklad starosta menšej obce Motyčky v Banskobystrickom kraji Maroš Lacko tvrdí, že s touto alternatívou viac-menej počítal už pri zostavovaní tohtoročného rozpočtu. „Tento rok nám k tomu dosť výrazne pomohla priaznivá zima, kde sa dalo pomerne slušne ušetriť finančné prostriedky, i keď uťahovať zas z rozpočtu prostriedky bude nesmierne ťažké, nakoľko ušetrilo sa napríklad na údržbe komunikácií, ale treba enormné množstvo investovať do opráv výtlkov. Budeme sa musieť zamyslieť odkiaľ uberať,“ doplnil Lacko.
Dôjde k zvyšovaniu miestnych daní?
Primátor Martina Andrej Hrnčiar (nezávislý) pritom nevylučuje, že ďalšie šetrenie si vyžiada aj zvyšovanie niektorých miestnych daní a poplatkov.
„Predpokladám, že viazanie výdavkov by bolo možné iba v oblasti opráv komunikácií, pozastavenia investícií a opráv majetku mesta, verejnoprospešných službách, čo je však vždy na úkor občanov,“ povedal Hrnčiar.
Od januára tohto roka pritom mali mať samosprávy voľnejšie ruky v míňaní. Vláda však nepočítala s tým, že verejný dlh presiahne 55 percent a aktivuje sa dlhová brzda. Stalo sa tak po tom, čo európski štatistici z Eurostatu nezapočítali časť vlaňajších vládnych úspor. Kým vlani ministerstvo financií očakávalo, že budú samosprávy hospodáriť s prebytkom vo výške 91 miliónov eur, v tomto roku od nich pôvodne požadovalo prebytok „len“ 22 miliónov eur.
Obce vraj platy zvyšovali
Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pritom tvrdí, že deklarované úspory samosprávy na výdavkoch nedosiahli. „Odhliadnuc od metodickej zmeny zaznamenávania je možné konštatovať, že mzdy v obciach narástli o 11 percent a výdavky na tovary a služby o 11,8 percenta. Deklarovaná úspora vo výške päť a desať percent sa nerealizovala. Vyššie bežné výdavky boli, naopak, nahradené úsporami v investíciách,“ konštatuje vo svojom hodnotení rada.
Samosprávy upozorňujú aj na to, že sa neplnia prognózy ministerstva financií týkajúce sa príjmu z dane z príjmu fyzických osôb. Aj napriek zvýšenému percentu prerozdelenia podielu daní zo 65 na 67 percent je skutočný stav na úrovni roku 2013, s čím mestá a obce vo svojich rozpočtoch nepočítali.
Rozbehnutie nových investícií plánovalo v tomto roku viacero samospráv. Súvisí to aj s blížiacimi sa komunálnymi voľbami na jeseň tohto roku. „Predpokladáme, že všetky mestá a obce majú pripravené investičné projekty – napokon je volebný rok. Aj mesto Martin má pripravené investičné akcie. Ohrozené by neboli iba akcie financované z projektov EÚ a rôznych grantov, ktoré sú účelovo určené,“ dodal Hrnčiar.
Priestor na šetrenie by sa našiel
Niektoré mestá a obce tvrdia, že priestor na šetrenie vidia aktuálne najmä pri energiách. Primátorka Humenného Jana Vaľová (Smer) hovorí, že úspory v rozpočte sa mestu podarilo dosiahnuť vďaka šetreniu vo verejnom obstarávaní a prehodnoteniu niektorých zmlúv.
„Ušetrili sme približne 100-tisíc eur vďaka elektronickému obstarávaniu na elektrickú energiu. Zmluva je v tomto prípade na dva roky. Viac ako 130-tisíc eur bola úspora na obstarávaní na obnovu nášho parku. Týmto systémom chceme zabezpečiť aj výhodnejšiu zmluvu pre mesto pri dodávke plynu,“ povedala Vaľová.