Je však otázne, či plyn zo Slovenska bude skutočnou pomocou pre Ukrajinu. Krajina totiž po zmene politickej orientácie z Ruska na EÚ už prišla o Krym, vyčíňajú v nej ruskí separatisti a na jej hraniciach stoja ruské tanky.
Slovensko v tejto situácii odmietlo ukrajinskú žiadosť o otočenie hlavných plynových potrubí, čím by sme porušili zmluvy s ruským Gazpromom.
Ukrajina napokon pristúpila na slovenskú ponuku menšieho reverzu cez doteraz nevyužívaný plynovod Vojany – Užhorod. Jeho kapacita však nie je dostatočná na to, aby Ukrajina bez dohody s Ruskom v zime ďalej tranzitovala ruský plyn na západ.
Memorandum o spätnom toku plynu z Voján podpísali v pondelok v Bratislave zástupcovia Slovenska a Ukrajiny. Prvé kubíky by mali začať prúdiť v lete tohto roka. Pološtátny Eustream musí vybudovať asi polkilometrovú prepojku.
Tá spojí kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch s plynovodom z Voján. Vybudovať treba aj meraciu stanicu. Vyjde to na 20 miliónov eur. Brusel nezagarantoval Slovensku, že táto investícia sa vráti.
Už čoskoro má byť možné pomocou prepojenia prepravovať asi tri miliardy kubíkov ročne. V najbližších mesiacoch sa má kapacita zväčšiť zhruba trojnásobne. "Verím, že všetky kroky, ktoré boli v memorande dohodnuté, sa v krátkom čase aj naplnia,“ vyhlásil po podpise premiér Robert Fico.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Vďaka memorandu sa môžu už čoskoro začať rokovania Ruska a Ukrajiny. Dialóg nebude jednoduchý, ale sme naň pripravení,“ naznačil ukrajinský minister energetiky a uhoľného priemyslu Jurij Prodan. Ukrajina bude prepojkou tlačiť Rusko k nižším cenám, nakoľko bude potrubie využívané, nie je jasné.
Pred spustením prepravy plynu bude musieť investovať Eustream. Podľa šéfa eurokomisie Josého Manuela Barrosoa sa zatiaľ o možnom financovaní z európskych prostriedkov nehovorilo. „Takisto nás zatiaľ nikto nepožiadal o poskytnutie záruk za platby za plyn pre Ukrajinu,“ podčiarkol Barroso.
Ukrajina doteraz žiadala, aby Slovensko spustilo takzvaný veľký reverz plynu, ktorého kapacita by bola približne 30 miliárd kubíkov ročne. Pre zmluvné záväzky by na to bol potrebný súhlas ruskej strany. Až piatkové a sobotné rozhovory v Kyjeve viedli k dohode, ktorá vyústila do pondelkového podpisu memoranda.
V dohľadnej budúcnosti by mal Eustream spustiť zisťovanie záväzného záujmu o prepravu. Ak Ukrajina prejaví záujem a nájde sa firma, ktorá jej bude plyn cez Slovensko posielať, môže sa začať preprava. Za transport cez slovenské potrubia bude platiť prípadný predajca, ktorý sa dohodne na kontrakte s Ukrajinou.
Obavy, že Ukrajina platiť nebude, pretože má obrovské dlhy aj voči Rusku, by teda v prípade dodávok plynu zo Slovenska nemali byť aktuálne.
Podľa experta na energetiku Karla Hirmana je otázka peňazí druhoradá. „Prúdenie plynu do EÚ sa mení, takisto aj bezpečnostná situácia. Čo platilo pred rokom, teraz už neplatí. Vzhľadom na možnosť vzniku plynovej krízy je faktor návratnosti až sekundárny, najdôležitejšia je totiž energetická bezpečnosť,“ podotkol Hirman.
Odborník sa tiež neobáva, že by sa Rusko pomstilo Slovensku za to, že pomohlo Kyjevu po tom, čo mu Rusko zdvihlo ceny plynu takmer na dvojnásobok.
„Musíme si obhajovať svoje záujmy, medzi ktoré patrí napríklad aj zarábanie na preprave plynu. V súčasnosti totiž zárobky klesajú, pretože vznikol plynovod North Stream, ktorý bol tiež postavený bez toho, že by sa niekto Slovenska pýtal na názor,“ podotkol Hirman. Navyše, Rusko je závislé od Európskej únie. Keby Slovensko prestalo prepravovať plyn do EÚ, Moskva by mala problém.
Na mieste nie je podľa Hirmana ani otázka, že by sme zažili odvetu Ruska v podobe stopnutia dodávok pre obyvateľov Slovenska. „Ruský Gazprom má už v súčasnosti naštrbenú povesť spoľahlivého dodávateľa plynu. Keby takto brutálne porušilo zmluvy s jedným zo štátov Európskej únie, bol by to veľmi vážny prehrešok,“ vyjadril sa odborník a dodal, že napríklad arabské štáty v minulosti stopli dodávku plynu do USA a riešenie sa našlo.
Hľadanie riešenia síce nebolo lacné a netrvalo pár dní, ale v súčasnosti sú USA veľmoc s dostatkom vlastného lacného plynu. Už štart konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou posilnil akcie nórskeho producenta plynu spoločnosti Statoil.
Práve tá by mohla do budúcnosti znížiť význam ruského Gazpromu, ktorý kryje zhruba tretinu plynových potrieb EÚ. Kým podiel Gazpromu na európskom trhu klesá a Rusi sa čoraz viac zaujímajú napríklad o dodávky pre Čínu, trhová pozícia Statoilu v Európe postupne rastie.
Rokovania Bratislavy a Kyjeva o možnom spustení spätného toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu sa začali už zhruba pred rokom, počas úradovania tamojšieho prezidenta Viktora Janukovyča. Slovensko od začiatku Ukrajine ponúkalo reverzný tok cez plynovod z Voján do Užhorodu.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Ukrajina počas rokovaní striedavo deklarovala záujem s vlažným prístupom. Na jeseň už malo byť podpísané memorandum o porozumení, ukrajinská strana však nechcela akceptovať dohodnuté podmienky, a tak z podpisu zišlo. Krajina v tom čase politicky inklinovala viac k Rusku, ktoré jej na oplátku ponúkalo plyn lacnejšie.
S blížiacou sa zmenou politického smerovania Ukrajiny začal rásť dlh Ukrajiny za dodávky plynu, ktorý je v súčasnosti zhruba na úrovni 2,2 miliardy amerických dolárov. V zime bol Janukovyč odstavený a moci sa ujala nová vláda.
Po aprílovom zdražení dodávok plynu z Ruska na takmer dvojnásobok, čiže 485 amerických dolárov za tisíc kubíkov plynu, začal Kyjev žiadať urýchlené spustenie dodávok plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Neúspešne prebehli rokovania vo Veľkých Kapušanoch a počas minulého týždňa aj v Bratislave.
Na dodávky plynu zo Slovenska tlačili USA aj EÚ. Medzinárodný menový fond totiž pripravuje záchranný úver pre Ukrajinu, aby ekonomika krajiny úplne neskolabovala. Plyn je dôležitý na ďalšie fungovanie priemyslu. Ide však len o jeden z ďalších problémov, ktoré treba na Ukrajine riešiť.
Krajina je na prahu vojny s Ruskom, prechádza zdražovaním energií aj potravín, nevyplácaním penzií a celkových zhoršením životnej úrovne, ktorá je v prípade Ukrajincov už tak ani nie polovičná oproti slovenskému štandardu.