V pondelok Európska komisia oficiálne potvrdila deficit domácej ekonomiky za rok 2013 na úrovni 2,8 percenta HDP. Ľuďom toto číslo prinesie pokračovanie lacného financovania štátneho dlhu, vďaka čomu vláda nebude nútená získať napríklad sto miliónov eur zavedením dane z luxusných nehnuteľností, ktorá by sa nemusela dotknúť len boháčov.
Rast na najbližšie roky po vlaňajšej recesii Brusel predpovedá celej eurozóne. Pre európsku aj slovenskú ekonomiku je však momentálne najväčším rizikom vývoj na Ukrajine a možné zavedenie obchodných sankcií proti Rusku.
„Ak by sa v Európskej únii prijali voči Rusku najprísnejšie ekonomické sankcie, tak nám v budúcom roku klesne rast o polovicu,“ povedal slovenský premiér Robert Fico. Bez zavedenia sankcií počíta Európska komisia v roku 2015 s rastom slovenskej ekonomiky o 3,2 percenta. Od bezproblémového obchodovania s Ruskom je závislý hlavne automobilový a elektrotechnický priemysel. Na východ smeruje napríklad každé piate auto vyrobené v žilinskom závode Kia.
Európska komisia vo svojej jarnej prognóze zároveň počíta s dlhodobým udržaním slovenského deficitu pod úrovňou troch percent HDP.
„Dostali sme z Európy vysvedčenie, výborné vysvedčenie. Splnili sme všetky požiadavky pre ukončenie procedúry nadmerného deficitu,“ uviedol minister financií Peter Kažimír. Slovensko by sa tak z klubu rozpočtových hriešnikov malo dostať už v lete tohto roku. Následne však doň môže byť opäť zaradené pre zmenu spôsobu výpočtu hospodárenia krajín Európskej únie. V jarnej prognóze bol totiž deficit počítaný podľa metodiky Esa 1995, kým v jesennej sa bude rátať podľa Esa 2010. Prísnejšie pravidlá neuznajú ako šetrenie napríklad 279 miliónov eur získaných vystúpením ľudí z druhého piliera. Jesenná prognóza Európskej komisie tak najskôr zvýši deficit Slovenska nad tri percentá HDP, v dôsledku čoho okrem iného ostane daň z pridanej hodnoty v roku 2015 na úrovni 20 percent, aj keď sa počítalo s poklesom na 19 percent.
Napriek tomu terajší pokles deficitu nie je len formalitou. Poriadok vo verejných financiách totiž Európska komisia presadzuje aj hrozbou sankcií. „Slovensko splnilo podmienku dlhodobo udržateľného deficitu pod troma percentami hrubého domáceho produktu. Ak by neprišlo k tejto náprave, tak Slovensku by hrozila pokuta až vo výške 150 miliónov eur,“ povedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Európska komisia najviac vláde neverí pri manažovaní dlhu Slovenska. „Hrubý dlh verejnej správy podľa projekcie Európskej komisie prekročí ústavnú hranicu 57 percent HDP v roku 2015 a dosiahne 57,8 percenta HDP, aj za predpokladu využitia príjmov z privatizácie Slovak Telekomu na zníženie dlhu,“ povedal Martin Filko, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky patriaceho pod ministerstvo financií. Takýto nárast dlhu by pre vládu znamenal povinnosť predloženia vyrovnaného rozpočtu vo volebnom roku 2016. Pre vládu tak bude životne dôležité neprekročiť 57-percentnú hranicu. Takúto ambíciu rezort financií má.
„Európska komisia je však optimistickejšia v prípade trhu práce v roku 2014. Očakáva mierne rýchlejší rast zamestnanosti, a s tým súvisiacu nižšiu mieru nezamestnanosti, ako Inštitút finančnej politiky,“ pokračoval Filko. Podľa euroúradníkov by tak v roku 2014 malo byť na Slovensku bez práce 13,6 percenta ľudí a v roku 2015 bude klesanie pokračovať na úroveň 12,9 percenta. Slovenskej ekonomike v tom pomôže hlavne ekonomický rast najdôležitejšieho obchodného partnera Nemecka. Domáca ekonomika tak v tomto roku porastie o 2,3 percenta a v budúcom o 3,2 percenta. V porovnaní so susedným Českom, Maďarskom a Poľskom sme tak jediným štátom, pri ktorom prišlo k miernemu zníženiu odhadovaného rastu. Pri porovnaní v rámci eurozóny bude Slovensko stále štvrtou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou.