Trhovci totiž musia od júla mať s majiteľom hory či lúky podpísanú zmluvu o povolení zbierať lesné plody a následne ich predávať. Pre vlastnú spotrebu si ľudia huby či maliny môžu v štátnych lesoch, s výnimkou národných parkov, zbierať naďalej.
Zmenu zákona o trhovom predaji schválili poslanci počas marcovej schôdze parlamentu a podpísal ju už aj prezident. Novela podporila trhový predaj potravín z domácich fariem na úkor dovozov zo zahraničia, ktoré špekulanti často tiež vystavujú ako „domáci výrobok“. Farmári tak môžu na trhoviskách predávať, len ak preukážu vzťah k takej výmere pôdy, ktorá zodpovedá ich produkcii. Zmena však v praxi obmedzí predaj lesných plodín, čo si poslanci zrejme neuvedomili.
Prečítajte si glosu Martina Krna Hríby načierno.
„Lesné plodiny sa na trhoch budú môcť predávať len v prípade zmluvného vzťahu s majiteľom pôdy. Pri striktnom dodržaní zákona sa tak pravdepodobne skončí predaj čerstvých hríbov nazbieraných v hore. Tiež malín, černíc, čučoriedok či iných lesných plodín,“ upozornil poslanec Smeru Anton Martvoň, ktorý za pozmeňovací návrh z radov opozície nehlasoval.
Podľa Martvoňa bude pre trhovcov v praxi príliš zložité uzatvárať zmluvy s majiteľmi lesov. Nerešpektovanie zákona zas môžu kontrolóri Štátnej veterinárnej a potravinovej správy potrestať pokutou až do výšky 16 597 eur. „Predaj plodov nazbieraných priamo v lese sa ľuďom nakoniec nevyplatí,“ dodal Martvoň.
Po novom ak si zberatelia budú chcieť privyrobiť, musia najskôr uzavrieť zmluvu s majiteľom lesa. Môžu to byť napríklad štátne Lesy SR, Slovenský pozemkový fond či súkromní vlastníci združení v urbári. „S majiteľom pôdy musia podpísať zmluvu o predaji jeho lesných plodín. Ten ale nemá žiadnu povinnosť takúto zmluvu uzatvoriť. Nijako limitovaná nie je ani suma, ktorú si môže pýtať za predaj húb zo svojho lesa,“ pokračoval Martvoň.
Zberači húb so zmyslom pre podnikanie musia na trhovisku uspieť v konkurencií húb nakupovaných z veľkoskladu. Tie môžu byť nakoniec lacnejšie, ak si majitelia lesov budú pýtať za svoje príliš veľa peňazí. „Nie sme proti uzatváraniu zmlúv na predaj lesných plodín za cenu výhodnú pre nás a tým pádom aj pre štát,“ uviedol Vlastimil Rezek, hovorca štátnych Lesov SR. Dnes na predaj lesných produktov stačí povolenie od obecného úradu, zaplatené miesto na trhovisku a mykologické osvedčenie. Navyše ak trhovník predáva maliny, čučoriedky či hríby len tridsať dní do roka, nepotrebuje na to ani registračnú pokladnicu. Toto zvýhodnenie mu má pomôcť konkurovať obchodníkom kupujúcim vo veľkoskladoch lesné plody vypestované na farmách.
„V prípade predaja hríbov musí trhovník navyše raz za dva roky absolvovať skúšku zo znalosti húb. Následne získa preukaz, na ktorého zadnej strane ma napísané, aké huby môže predávať,“ priblížil mykológ Juraj Humeňanský z Prešova. Štát sa takto snaží zabrániť predaju jedovatých húb. "V slovenských lesoch rastie približne dvetisícpäťsto rôznych druhov húb, z toho jedných je viac ako dvesto druhov,“ pokračoval Humeňanský. Ostrieľaní hubári si pritom vystačia s poznaním dvadsať až štyridsať druhov jedlých hríbov.
Preukazovanie zmluvy s lesmi sťaží aj podnikanie firiem zameraných na vykupovanie hríbov. „Určite to obmedzí nákup hríbov zo slovenský hôr. Doteraz stačilo, keď sme hubárom vystavili potvrdenku o tom, koľko nám doniesli hríbov a čo sme im za ne zaplatili. Ak by sme museli overovať aj ich vzťah k pôde, určite sa nám znížia dodávky čerstvých hríbov,“ zhodnotil obchodník s hubami Ján Kupec. Nakoniec tak ostane ešte viac odkázaný na kupovanie hríbov zo zahraničia.
Zmenu zákona zavádzajúcu povinnosť preukazovania vzťahu k pôde pri predaji prebytkov z vlastnej záhradky a lesných plodín presadil v parlamente poslanec Alojz Hlina s podporou väčšiny koaličných aj opozičných poslancov. Hlina tvrdí, že novela podporuje domácich pestovateľov a predajcov ovocia, zeleniny či mäsa. V skutočnosti sa však v zákone píše, že zmena sa týka aj predaja lesných plodín. Denník Pravda oslovil v tomto smere aj rezorty hospodárstva a pôdohospodárstva, ktoré ani po opakovaných urgenciách za niekoľko dní neposlali žiadnu odpoveď.
Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, tvrdí, že vzťah k pôde predajcov na trhoviskách sa bude kontrolovať od júla. V zákone totiž nie je prechodné obdobie. Podobne by to malo byť aj pri predaji produktov z lesa. Navyše zmena sa týka aj sušených húb, ktoré budú môcť byť predávané len v označených baleniach špecializovaných predajcov.
V krajinách EÚ platí buď úplná voľnosť pri zbere húb, alebo obmedzenia. „V niektorých krajinách môžete zbierať len v pondelok až v stredu, zvyšné dni je zákaz. V iných môžete do jedného košíka nazbierať najviac 2 kg húb,“ povedal mykológ Humeňanský. Napríklad v susednom Rakúsku je v súkromných lesoch zákaz zberu, V Škandinávii ľudia nie sú zvyknutí zbierať huby a v Slovinsku zase platí väčšia voľnosť.
Na Slovensku sa zavádzajú obmedzenia, aj keď to poslanci nemali v úmysle. Úpravou podmienok predaja na trhoch sa má zabrániť špekulantom predávať tovar nakúpený v zahraničí ako domáce potraviny. „Na slovenských trhoch je približne len desať percent ovocia a zeleniny z domácej produkcie. Väčšina obchodníkov dováža potraviny v neoznačených debnách z Maďarska a na trhu ich predávajú ako vlastné produkty,“ povedal trhovec Peter z južného Slovenska. Ten sa ako penzista venuje už len záhradkárčeniu a všetky svoje produkty ponúka na trhu.
Vo veľkom dopláca práve na špekulantov dovážajúcich zo susedného Maďarska ovocie a zeleninu. Keďže špekulanti potraviny nakúpené u našich južných susedov vydávajú za produkty svojich záhradiek, tiež nemusia používať registračné pokladnice a bez problémov dokážu cenovo konkurovať prebytkom slovenských fariem. „Zo slovenských záhradiek môžete na trhu mať momentálne akurát len kaleráb, reďkovku, cibuľu a šalát. Všetko ostatné je z dovozu,“ pokračoval Peter. Podobne prichádza ku klamaniu spotrebiteľov prebaľovaním poľských kurčiat následne predávaných ako nadprodukcia slovenských fariem.
Podľa Bíreša obmedzí podnikanie špekulantov práve povinnosť preukazovania vzťahu k pôde. Inšpektori totiž dokážu vypočítať ročnú produkciu poľa, a tak špekulanti budú musieť priznať, že predávané potraviny majú z dovozu, následné si zriadiť registračné pokladnice a po zaplatení daní zvýšiť ceny dovážaných potravín. Od prvého júla 2014 by sa tak lacnejšie a bez bloku mali predávať len prebytky produktov zo slovenských záhrad.